Klient žiada stabilnú cenu

Vyhnúť sa problémom znamená byť tvrdší na neplatičov

V rámci transformácie troch štátnych rozvodných podnikov na akciové spoločnosti, ktorá bola podmienkou privatizácie ich 49 % akcií, sa od distribúcie elektrickej energie odčlenila teplárenská činnosť. Zo š. p. Stredoslovenské energetické závody (SSE) vznikli k 1. 1. 2002 štyri samostatné subjekty. Jedným z nich je a. s. Žilinská teplárenská (ŽT). Pripomeňme, že v rámci zavŕšenia transformácie a privatizácie energetiky ministerstvo hospodárstva presadzuje prevod 100 % akcií šiestich najväčších teplární v SR (Bratislava, Košice, Trnava, Žilina, Martin, Zvolen), ktorých vlastníkom je v súčasnosti FNM, na mestá. V hre sú však aj iné plány. V nich sa navrhuje previesť na samosprávy buď 15, alebo 34 % akcií. Kedy sa však koalícia dohodne na jasnom postupe, je zatiaľ otázne. Pokiaľ ide o ŽT, základným predmetom činnosti je nielen výroba a predaj tepla, ale aj elektrickej energie, lebo to umožňuje efektívna kogeneračná výroba. „Nervový systém firmy zasahuje prakticky do každej končatiny mesta Žilina. Napojením sa na systém centrálneho zásobovania dodáva teplo asi do 20-tisíc žilinských bytov a tiež veľkým priemyselným firmám. K najväčším veľkoodberateľom patrí Tento Žilina, Byterm Žilina, skupina odberateľov sídliacich v areáli bývalých Považských chemických závodov (PCHZ) Žilina a Slovena Žilina. Ročná spotreba tepla predstavuje 2200 až 2300 terajoulov (TJ) - z toho okolo 800 - 900 TJ odoberá bytový sektor. Zvyšok ide do vybavenosti mesta a do priemyslu. V celoštátnom meradle je v dodávkach tepla Žilinská teplárenská na treťom mieste. „Kogeneračná výroba tepla a elektrickej energie v ŽT patrí medzi najmodernejšie na Slovensku. A práve na nej je založená stratégia našej spoločnosti. V praxi to umožňuje racionalizovať spotrebu paliva. Výsledkom je 30-percentná úspora paliva,“ zdôraznil riaditeľ obchodu a služieb v Žilinskej teplárenskej Ing. Vladimír Štefánik. V tejto súvislosti uviedol, že jedným z najlukratívnejších marketingových nástrojov je

stabilita ceny

tepla. Tá sa v dlhodobom horizonte, teda od začiatku liberalizácie cien elektrickej energie (1991 - 1992) stabilne drží v rozpätí 6 až 10 %. Inak povedané, výrobná cena de facto kopíruje infláciu. Z celoslovenského hľadiska to teda znamená, že „žilinská cena“ v žiadnom prípade nelámala rekordy, dlhodobo sa udržuje v dolnej štvrtine celoslovenského priemeru za teplo. No z roka na rok vstupuje do hry čoraz tvrdšia konkurencia v používaných médiách,“ dodáva riaditeľ úseku ekonomiky a financií v Žilinskej teplárenskej, a. s., Ing. Viliam Mikuláš. Preto podľa neho udržať si odberateľov znamená zmeniť obchodnú politiku. Základom je individuálny, doslova materinský prístup firmy k zákazníkovi. Zohľadňujú sa technické podmienky, spôsob a objemy dodávok. To všetko má vplyv aj na výslednú cenu. Úzkostlivo pritom zohľadňujú a rešpektujú pravidlá stanovené nezávislým Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Ten pre každého výrobcu, čiže aj pre Žilinskú teplárenskú, stanovuje tzv. maximálne ceny tepla. Keďže rast cien za teplo a teplú

úžitkovú vodu

v posledných rokoch výrazne načrel obyvateľom SR do rodinných rozpočtov, zaujímalo nás, či za dlhodobo stabilnou cenou v Žiline je len osobitný prístup k zákazníkom a technológia kogenerácie. Predstavitelia Žilinskej teplárenskej zdôrazňujú do tretice aj ďalší kľúčový moment. Zemný plyn nie je dominantným faktorom, používa sa iba ako dodatkové palivo najmä v letnom období, keď je odber tepla z celoročného hľadiska minimálny. Koncepcia firmy je postavená na spaľovaní uhlia. Takáto efektívna koordinácia umožňuje potom udržať cenu na únosnej hladine a nedovoliť jej, aby príliš „vyskakovala“. Doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že to pozitívne cíti aj podniková sféra na strane odberateľov. No či sa tento trend podarí aj naďalej udržať, je otázne. Prečo? Mieru rentability ovplyvňuje aj objem dodávok a platobná disciplína odberateľov. Ak pribudnú klienti z radov občanov i podnikovej sféry, potom tepláreň bude lepšie využitá, a tým môže ponúkať stabilné ceny, dokonca by s nimi mohla časom ísť aj dole. Žiaľ, rast nákladov na všetky energetické vstupy komplikuje život niektorým doterajším odberateľom Žilinskej teplárenskej. Výsledkom je rast neplatičov. A tak predstavitelia spoločnosti očakávajú, že

otázku neplatičov

dorieši pripravovaná novela zákona o energetike. Primárny výrobca tepla podľa teraz platnej legislatívy nemôže odberateľa - neplatiča odpojiť od zdroja tepla v prípadoch, keď tento je len medzičlánkom pred konečnými odberateľmi, a tí svoj finančný vzťah majú naplnený. To je prípad spoločnosti E.S.C. Žilina, následníka PCHZ Služby, ktorá nakupuje teplo od teplárenskej spoločnosti a distribuuje ho vo vnútri areálu bývalých PCHZ. Vnútorní odberatelia platili a „sekera“ vo výške skoro 200 mil. Sk od E.S.C. a bývalých PCHZ Služby ostala na pleciach Žilinskej teplárenskej. Stačilo šikovne meniť majiteľov a využívať „služby“ zákona. Ak by novela zákona o energetike priniesla zmenu, po ktorej už dlho volajú aj iní výrobcovia tepla, bolo by to na prospech veci, upozornil V. Štefánik. Navyše doriešenie tejto otázky budú určite požadovať aj budúci majitelia, či už samosprávy alebo strategickí investori. Žilinská teplárenská prekonala teda v posledných dvoch rokoch okrem zdedených restov aj neočakávané hospodárske problémy viacerých z terajších zákazníkov. Spoločnosť Aquachémia sa napríklad v marci tohto roku rozhodla ukončiť výrobu. K hromadnému prepúšťaniu pristúpil tiež jej dodávateľ tepla - spoločnosť E. S. C, lebo sa tieto dva subjekty nedohodli na cenách za teplo. Hoci Žilinská teplárenská nie je príčinou zastavenia výroby v Aquachémii, predsa len jej

dôsledky nesie

na vlastných pleciach. A to v podobe spomenutého rapídneho zníženia tržieb a výnosov takmer o 200 mil. Sk. Manažment Žilinskej teplárenskej musel na situáciu reagovať, racionalizovať chod firmy vo viacerých oblastiach. Zároveň však aj pri tomto citeľne negatívnom vývoji podniká kroky na udržanie racionálneho zásobovania teplom Žiliny a okolia. Vedenie ŽT očakáva, že ťažkosti v zákazníckych vzťahoch sa podarí čoskoro odstrániť a následne bude môcť Žilinská teplárenská znovu optimálne využívať existujúce kapacity svojich výrobných zariadení, obrazne povedané, dostane ich do optimálnej pracovnej teploty. Veď stabilizácia situácie je nevyhnutným predpokladom na to, aby firma udržala ceny trvalo pod kontrolou. A tiež, aby rozbehla nevyhnutné investície do rozvoja a ochrany životného prostredia. Výrazný krok dopredu v tomto smere predstavuje projekt modernizácie, ktorý ako jediný v oblasti ochrany ovzdušia v SR (ostatné sú vodárenské), podporí aj EÚ z fondu ISPA. Celkové náklady projektu by mali dosiahnuť 12 mil. EUR, z čoho 3 mil. EUR zabezpečí v zmysle pravidiel spolufinancovania konečný príjemca grantu - ŽT. Projekt zahŕňa vybudovanie odsírovacieho zariadenia a prachového zberača na sústavu päť kotlov s výkonom 170 MW (50 % výkonu teplárne). Modernizácia prinesie zníženie emisií oxidov síry z modernizovaných kotlov na 200 mg/m3. Výstavba zariadení by sa mala začať v júni 2004 a ukončenie projektu je naplánované na január 2005.

Zdena Rabayová