Pracanti s tenkou peňaženkou

Reálne mzdy na Slovensku sú stále pod úrovňou roku 1989

Priemerné mzdy a dôchodky na Slovensku sú reálne až desaťnásobne nižšie ako v najvyspelejších európskych štátoch. Ceny niektorých produktov však dosahujú a po prvom auguste 2003 a januári 2004 aj ďalšie dosiahnu európsku úroveň. Mnohé produkty dennej spotreby sú v kategórii cien nad 50 % v porovnaní s Európskou úniou, alebo sa k nim približujú. Tento fakt sa neraz považuje za argument odôvodňujúci rast cien, ale úroveň miezd sa často z rozličných dôvodov nezdôrazňuje, ba zamlčuje. Naopak, hovorí sa o výbornej technickej a znalostnej úrovni našich ľudí. Ale táto prednosť sa tiež akoby zámerne nedoplnila skutočnosťou, že naša uvedená povesť, ak je ešte naozaj pravdivá, sa v mzdách v podstate neodzrkadľuje. Už sa ani nemusíme porovnávať s členskými štátmi EÚ. Stačí vnímať svoje bližšie okolie, ako sme na tom. Podľa zdrojov z Českej republiky po prepočte na české koruny, ale bez ohľadu na ceny tovaru a služieb, si minulý rok napríklad Slovinec v priemere zarobil 32 086 CZK, Poliak 17 119, Čech 15 861, Maďar 15 547 a Slovák iba 9716 CZK. (Údaj za ČR je prepočítaný podľa novej metodiky Českého štatistického úradu a od minulého roku zahŕňa aj platy vojakov a policajtov). Znamená to, že na Slovensku sme sa stále nedostali na úroveň reálnych platov z roku 1989, ktoré boli v nominále v priemere nad 3000 Kčs. Vývoj je po tomto roku zaujímavý. Hoci nominálne mzdy

zreteľne vzrástli

z troch na štrnásť až pätnásťtisíc Sk, najhoršia situácia v reálnej mzde bola v roku 1990. Klesla na úroveň 67 % mzdy pred rokom 1989. V prvej polovici vlaňajška dosiahla 91 % reálnej mzdy spred dvanástich rokov, pričom rástla až od roku 2000.

V porovnaní s minulým predpovedali analytici v tomto roku oveľa nižší nárast reálnych miezd, dokonca blízky nule. V marci nevylúčili, že ľudia si budú môcť v priemere dovoliť menej ako vlani, a to najmä z dôvodu rastu inflácie, ktorá by sa mala pohybovať mierne nad 8 %. Minuloročný rast reálnej mzdy o 5,8 % bol spôsobený ani nie tak súkromným ako verejným sektorom. V súkromnej sfére sa mzdy zvýšili v nominálnom vyjadrení o 7,6 %, vo verejnej rástli dvojnásobne. Po zohľadnení inflácie tak rast priemernej reálnej mzdy v odvetviach súkromného sektora dosiahol 4,3 % a vo verejnom vyše 10 %. Za prvé tri mesiace tohto roku však klesli reálne príjmy o jedno percento a prognózy do decembra nie sú lepšie. Ba skôr naopak, čo spôsobí aj očakávané zvýšenie spotrebných daní. Na druhej strane však treba mať na zreteli najmä

tlak odborov

na rast miezd, čo môže situáciu čiastočne zmeniť. Pokles reálnej mzdy v prvom štvrťroku po jeden a polročnom raste spôsobil nižší prírastok nominálnej mzdy a rýchlejší rast spotrebiteľských cien. Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu mali zamestnanci vo finančnom sprostredkovaní (27 080 Sk). V odvetviach výroba a rozvod elektriny, plynu a vody bola 18 400 Sk, nehnuteľnosti a prenájom 15 600 Sk, verejná správa a obrana (15 347), ťažba nerastných surovín (14 927), doprava, pošty a telekomunikácie (14 663), priemyselná výroba (13 576 Sk) a obchod (13 292 Sk). Najnižšia mzda bola v ostatných spoločenských, sociálnych a osobných službách (10 100 Sk) a v poľnohospodárstve (10 156 Sk). Vo všetkých odvetviach bola nominálna mesačná mzda nad úrovňou 1. štvrťroku 2002.

Vlaňajší mimoriadny mzdový vývoj, ktorý bol úzko prepojený s hospodárskym rastom a historicky najnižšou infláciou od vzniku samostatného Slovenska, je vnímaný optimisticky najmä v kontexte predchádzajúcich rokov. Napríklad v roku 2001 si občania mohli medziročne

reálne dovoliť

len o 0,8 % viac a v roku 2000 dokonca takmer o 5 % menej. Priemerný čistý peňažný príjem na jedného člena domácnosti dosiahol v minulom roku 6714 Sk mesačne, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2001 nárast o 5,1 %. Po zohľadnení medziročného rastu spotrebiteľských cien dosiahol v minulom roku reálny nárast čistého príjmu člena domácnosti 1,7 %. Najväčší čistý príjem na člena domácnosti vykázali samostatne zárobkovo činné osoby, a to 7435 Sk. Týmto osobám vzrástol vlani reálny príjem na člena domácnosti medziročne o 7,4 %. Príjmy domácností vzrástli minulý rok od roku 1995 o 93,1 %, ich reálna hodnota však dosiahla nárast iba o 20,9 %, čo je približne úroveň roku 1998. Zmena daňovej sústavy však nepraje najmä malým a stredným podnikateľom vrátane tých, ktorí vyrábajú prevažne pre domácu spotrebu. Znamená to, že aj príjmy týchto subjektov sa zrejme onedlho podstatne zmenia.

Vladimír Turanský