Veda by nás z biedy vytrhla

Ak krajina nechce lacno predávať prácu, musí podporovať poznanie

Súčasný stav vedeckých pracovníkov v SR je relatívne stabilizovaný, hoci z bývalej vedecko-technickej základne odišla v rokoch 1989 až 1992 približne polovica pracovníkov. Niektorí odborníci hovoria, že naša vedecko-výskumná základňa takmer prestala existovať a aj to, čo zostalo, nie je plne funkčné. Ostala len Slovenská akadémia vied so svojim obmedzeným rozpočtom a oklieštené kapacity na vysokých školách. Takmer celkom sa rozpadla na podnikovej úrovni. Genomický výskum a biotechnológie, lekárske vedy a technológie, informatika, nové materiály a rozvoj technológií, ochrana životného prostredia, to sú niektoré z prioritných oblastí výskumu, na ktoré sa zameriava SAV. V súčasnosti je najdôležitejšou vedeckou inštitúciou u nás, konštatovalo sa nedávno počas osláv jej okrúhleho jubilea. Podľa vedeckého sekretára SAV Dušana Kováča akadémia bola veľmi úspešná v 5. rámcovom programe Európskej únie a v súčasnosti sa pripravuje na úlohy 6. rámcového programu. Na ústavoch SAV pôsobia už tri Centrá excelentnosti Európskej únie, a to v Ústave experimentálnej endokrinológie, v Elektrotechnickom ústave SAV a v Ústave anorganickej chémie. Podpredseda SAV Karol Karovič vyzdvihuje vedecký servis poskytovaný organizáciami SAV s celoštátnou pôsobnosťou. Je to napríklad národná seizmická sieť a monitoring zemetrasení, národný onkologický register, bratislavský register placentárnych zárodočných buniek, záchranný archeologický výskum, program Encyklopédia Beliana, starostlivosť o štátny jazyk a ďalšie. SAV je podľa neho pripravená pomáhať hospodárskej sfére, najmä podnikateľom. V rámci nej existuje napríklad aj

burza ponúk SAV

pre malé a stredné podniky. Niekoľko dní pred podujatiami zdôrazňujúcimi význam a výsledky SAV členovia Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied (SAPV) však pripomenuli tienisté stránky našej vedy. Najmä skvalitnenie podmienok a potrebu zvýšenia finančnej podpory vedecko-výskumnej základne. Požiadavku s podrobným odôvodnením a charakteristikou významu vedy pre spoločnosť a prehlbovanie kvality života obyvateľov Slovenska obsahuje výzva, ktorú adresovali najvyšším ústavným predstaviteľom SR, ministerstvám a členom vlády. Vedeckí, výskumní a pedagogickí pracovníci, zástupcovia výroby a záujmových organizácií pôdohospodárskeho rezortu vyjadrujú nespokojnosť s terajšou podporou vedy na Slovensku. Pripomínajú, že výdavky na vedu od roku 2000 stále klesajú. V súčasnosti sú už najnižšie v rámci krajín V4 a v skupine 25 európskych štátov hodnotených podľa týchto kritérií patrí Slovensko k najhorším. Barcelonský summit EÚ prijal v roku 2002 závery, podľa ktorých majú výdavky na vedu v členských krajinách únie do roku 2010 dosiahnuť 4 % z HDP. Na Slovensku tvoria v tomto roku

len 0,36 % HDP

a v nasledujúcom by to malo byť iba 0,34 %. Odborníci varujú, že takýto vývoj môže spôsobiť vážne problémy vo všetkých oblastiach života spoločnosti, najmä v budúcnosti. Ukazuje sa, že Slovensko ide v tejto oblasti proti európskemu a svetovému prúdu. Nerešpektuje odporučenia EÚ na rozdiel od iných, napríklad kritérií v oblasti fiškálnej politiky. Veď Európska komisia odporučila aj vládam členských krajín únie, aby uskutočnili svoje záväzky z lisabonského summitu v roku 2000 v oblasti podpory vedy a výskumu. Predstavitelia EÚ sa zaviazali spraviť európsku ekonomiku najkonkurencieschopnejšou a dohodli sa zvýšiť do konca roku 2010 výdavky na vedu a výskum na tri percentá HDP z 1,9 %. Podľa zástupcov Európskej komisie štrukturálne reformy zabezpečili podporu podnikania, ale rozpočty na vedu a výskum v európskych firmách stále zaostávajú za americkými. Financovanie slovenskej vedy výrazne zaostáva. Pritom nie je možné niektoré zahraničné vedecké výsledky

kúpiť a využiť

v našich podmienkach. A tak sa môže stať, že čo naša veda neprinesie, to mať nebudeme. Týka sa to napríklad špecifík nášho poľnohospodárstva, ale aj iných odborov. V tom spočíva obrovské riziko z nedocenenia rozvoja vedy na Slovensku. A navyše, krajina, ktorá nechce len lacno predávať pracovnú silu, musí výdatne prispievať k vedeckému, výskumnému a vývojovému napredovaniu. Príkladom je susedné Rakúsko. Ak si chce posilniť pozície v Európe, musí do roku 2005 investovať do svojho vedecko-technického vzostupu obrovské čiastky. Tamojšia vláda si už dávnejšie vytýčila úlohu dosiahnuť do roku 2005 investície na vedu a výskum 2,5 % HDP. Ak chcú krajiny strednej a východnej Európy, ktoré vstúpia do únie, odstrániť svoje hospodárske zaostávanie za terajšími členmi spoločenstva, musia viac investovať. Na túto zásadu upozorňuje aj Svetová banka vo svojej štúdii, na vypracovaní ktorej sa podieľali aj EÚ a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Správa uvádza, že kandidátske krajiny na členstvo v únii síce už dávnejšie spoznali význam informačnej a komunikačnej techniky, ale aby mohli využiť možnosti, ktoré poskytuje „spoločnosť poznania“, musia ísť oveľa ďalej. Autor štúdie navrhuje praktické opatrenie - zriaďovanie lokálnych inovačných centier. Konštatuje, že krajiny strednej a východnej Európy si z obdobia svojej socialistickej minulosti prinášajú pomerne dobré predpoklady na to,

aby mali úžitok

z „revolúcie poznania“. Za toto dedičstvo pokladá dobre vzdelanú pracovnú silu, príslušnú kompetenciu v oblasti vedy a technológií, pomerne dobre rozvinuté komunikačné zariadenia a rastúcu tendenciu k nehatenému zahraničnému obchodu. Svetová banka však v týchto krajinách vidí nedostatky práve v nízkych výdavkoch na vedu a vývoj, nedostatočnom systéme doškoľovania, využiteľnosti počítačov a nízkom rozšírení

Vladimír Turanský / TASR