Eurofarmármi len nepoctiví?

Úverové prísľuby ako na páse a na platbu z podporného fondu

V rokoch 1993 až 1998 prebehla na Slovensku veľmi divoká forma transformácie poľnohospodárskych družstiev väčšinou na spoločnosti s ručením obmedzeným. Samozrejme, že sa to nezaobišlo bez masívneho tunelovania (česť výnimkám), veď prečo by som mal za štátny majetok zaplatiť jeho trhovú alebo znaleckú cenu, keď stačí družstvo vytunelovať a hneď je za symbolickú korunu. A aj tú symbolickú korunu sa „sročkári“ zdráhali dať zo svojho vrecka, ale si pekne požičali z podporného fondu peniažky daňových poplatníkov. Bývalý minister podpisoval úverové prísľuby ako na páse, len akosi sa nedbalo na to, aby sa aj splácali. Veď načo aj, o rok vstúpime do EÚ a koho už len budú zaujímať nejaké peniaze z už neexistujúceho podporného fondu. Veď v únii budú iné problémy a navyše už teraz nestíhame čerpať predvstupové fondy. Na regionálnych odboroch ministerstva pôdohospodárstva všade po Slovensku sa v posledných rokoch začali množiť žiadosti o odklad platieb, odpustenie úrokov, nové splátkové kalendáre, len aby sa nemuselo platiť. Zatiaľ tí, ktorí ich podpisovali, vyberajú cez konzultačné firmy provízie za drahocenné rady, ako netreba podpornému fondu platiť ani

úroky, ani istinu

úveru. Z amorálnych funkcionárov družstiev sa stali veľkopodnikatelia, ktorí však svoje firmy a majetky nebudovali od piky, ale majú ich vďaka obrovským podvodom na ostatných ľuďoch (spoluobčanoch) a často na tých najjednoduchších, z ktorých ťažkej práce bolo to všetko vybudované, a ktorým to teraz najviac chýba (transformačné podiely rozkradnuté, reštitučné nároky zahrané do autu...). S pomocou právnikov a rôznych správcov konkurzných podstát sa tu uskutočnila najväčšia lúpež v dejinách Slovenska od východu po západ a od severu na juh tejto krajiny, vrhajúc tak obrovský varovný otáznik na našu spoločnosť, čo sme zač a čo tu chceme, ak dopustíme, aby takéto krivdy nastali a zostali nepovšimnuté. Je veľmi smutné, že teraz, keď treba čerpať eurofondy, opäť sú to tí istí, ktorí po dlhé roky zneužívali dotačný systém a rôzne podporné fondy pre poľnohospodárov, ktorí budú z nich profitovať, akoby sa tu nič zvláštne nestalo. Veď, čo sme si, to sme si, ako sme vznikli pred iks rokmi je nepodstatné, teraz z nás budú eurofarmári a eurofondy treba čerpať, lebo prepadnú. A tak tu dochádza k zaujímavému javu, že

poctivý podnikateľ,

farmár, ktorý nekradol, je značne znevýhodnený pri čerpaní eurofondov, lebo na ich získanie treba vstupný kapitál, prípadne zaručiť sa nehnuteľnosťami banke za úver atď. Ale odkiaľ na to vziať peniaze, keď neurobil žiadnu supervýhodnú transformáciu nejakého štátneho majetku a navyše aj tohtoročná úroda sa javí len tak na prežitie? Povedzte daňovým poplatníkom, ako sa darí ministerstvu pôdohospodárstva vyberať úvery od superbonitných klientov podporného fondu. Pýtam sa, čo bude s tými, čo neplatia a asi ani nebudú, veď v poľnohospodárstve sa vždy dá na niečo vyhovoriť. Obávam sa, že to vždy skončí krachom „sročky“ a keďže ručia len obmedzene, miliónové úvery sa odbavia trápnymi 200-tisícami Sk.

Ing. Rastislav Sýkora

v liste Zsoltovi Simonovi

ministrovi pôdohospodárstva