Nejasné pravidlá menovej únie

Keď jeden a ten istý politik hovorí viackrát o tom istom, môže to v konečnom dôsledku vyznieť, ako keby hovoril o dvoch rozdielnych veciach. Takto talentovaní nie sú len slovenskí politici, ale napríklad aj komisár Európskej únie pre menu a menové otázky Pedro Solbes.

Všetko sa to začalo pred mesiacom, keď Pedro Solbes v Prahe prvýkrát spomenul, že budúce členské krajiny EÚ možno čakajú iné pravidlá pri prijímaní do Európskej hospodárskej a menovej únie (EMÚ) ako terajších členov. Vtedy len málokto tušil, aká spŕška kritiky a nevôle sa znesie na jeho hlavu. Kritikmi v tomto prípade boli, samozrejme, predstavitelia kandidátskych krajín. Niektorí nazvali toto rozhodnutie ako „tragické“ a niektorí dokonca zašli vo svojich úvahách tak ďaleko, že začali hovoriť o vytváraní hranice medzi vyspelým západom a novou Európou. Odvtedy sa situácia síce zmenila, ale vôbec nevyjasnila.

Aj keď sa 10 krajín strednej a východnej Európy v máji budúceho roka stane členmi EÚ, už dnes sa vedú diskusie a polemiky o prijatí do EMÚ, t. j. o prijatí eura. Predtým, ako sa stredoeurópske štáty zbavia svojich mien, je nutné splniť isté kritériá. Jedným z nich je aj kurzová stabilita, ktorá sa charakterizuje ako udržanie kurzu meny oproti euru v pásme +- 15 % po obdobie najmenej dvoch rokov pred samotným vstupom do EMÚ. S takouto podmienkou, samozrejme, počítajú centrálne banky kandidátskych krajín. Maďarsko dokonca už dnes plní toto kritérium a v poslednom polroku centrálna banka už dvakrát výrazne zasiahla, len aby udržala forint v pásme +- 15 %.

Keď Solbes v Prahe hovoril o sprísnení pravidiel, hovoril práve o zúžení pásma zo súčasných +- 15 % na +-2,25 %. A aby nikoho nenechal na pochybách, že to myslel úplne vážne, deň na to v Bruseli svoje slová potvrdil. „Národné meny krajín ašpirujúcich na začlenenie do Európy sa budú môcť v priebehu dvoch rokov pred prechodom na euro pohybovať oproti jednotnej mene nanajvýš o 2,25 % oboma smermi,“ oznamovali koncom mája viaceré agentúry. Člen vedenia poľskej centrálnej banky Boguslaw Grabowski považuje myšlienku užšieho pásma za „tragickú“. Podobne kriticky sa vyjadrili aj niektorí analytici, podľa ktorých zúženie pásma sa de facto rovná oddialeniu vstupu do EMÚ.

Ubehol presne mesiac a Pedro Solbes zmenil svoju rétoriku. Komisár počas pondelkovej návštevy Bratislavy dementoval informáciu, že Brusel zavedie pre nových členov prísnejšie kritériá. Na tlačovej besede v Bratislave vysvetlil, že išlo „len o odporúčanie, ktoré vychádzalo z praxe v minulosti“. Áno, v minulosti sa kurzy mien európskych štátov naozaj pohybovali v užšom pásme +- 2,25 %. Platilo to však len do roku 1992, keď po špekulatívnom útoku na libru a líru sa krajiny terajšej únie rozhodli pre širšie pásmo +- 15 %. Niektoré štáty dokonca zo systému výmenných kurzov vystúpili a späť sa vrátili pár rokov pred prijatím eura, len aby splnili podmienky stanovené v Maastrichte.

Ani po pondelkovom vyjadrení P. Solbesa stále nie je isté, či meny kandidátskych krajín budú pred prijatím eura hodnotené pásmom +- 15 %. Podľa neho nie je v tomto prípade stanovené žiadne konkrétne číselne kritérium.

Pre terajšiu eurozónu je priaznivejšie, ak nové členské krajiny nevstúpia do EMÚ so slabou menou. Ak by vstúpili do eurozóny so slabou menou, nové krajiny by získali patričnú konkurenčnú výhodu, pretože ich produkcia a pracovná sila by bola na spoločnom európskom trhu oveľa lacnejšia. Dôsledkom by bolo presúvanie výroby a investícii na východ. Aj preto je pre terajšiu eurozónu lepšie, ak krajiny budú môcť pred prijatím eura oslabiť svoju menu maximálne o 2,25 % ako o 15 %. A to bolo pravdepodobne hlavnou príčinou, prečo EÚ chcela zmeniť počas hry jej pravidlá.

Marcel Laznia