Systémové poplatky zrušili

Problém uviaznutých nákladov je dnes pre SE prioritou

„Prvé kroky nového predstavenstva Slovenských elektrární (SE) viedli k stabilizácii firmy. Opatrenia, ktoré sme uplatnili, smerujú k tomu, aby sme boli schopní reagovať na podmienky definované predovšetkým okolím. Či už ide o liberalizáciu trhu s energiou, existenciu konkurencie, privatizáciu distribučných spoločností a podobne,“ zdôraznil predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SE Miroslav Rapšík. Vedenie dominantného výrobcu elektriny v SR vypracovalo strategický plán SE na roky 2003 - 2005. Ten okrem uvedených vonkajších faktorov zohľadňuje aj nemalé vnútorné problémy. K nim patrí najmä vysoká úverová zaťaženosť (k 31. 12. 2002 predstavovala vyše 54 mld. Sk), nevymožiteľnosť niektorých pohľadávok, nejasný vývoj cash flow atď. K zlepšeniu výsledkov hospodárenia SE, a tým k zlepšeniu pozície spoločnosti na trhu má prispieť dôsledná reštrukturalizácia, ktorá prinesie aj reštrikčné opatrenia. V oblasti nákladov, investícií a ľudských zdrojov. Obavy z masívnejšieho prepúšťania však nie sú na mieste, skôr sa pôjde cestou odčleňovania činností nesúvisiacich s core businessom. M. Rapšík tiež zdôraznil, že úspešnosť zmien bude úmerná zdrojom, ktoré SE získajú z tržieb a schopnosti zvládať uviaznuté náklady. Ich výšku odhadujú na 40 mld. Sk. Hoci tieto

dlhy minulosti

sa už mali dávno vyrovnať, rozhodnutie, ako sa bude postupovať, je veľmi dôležité a zodpovedné. Vyžaduje si verdikt na politickej úrovni. Kým kompetentné orgány v minulých rokoch doriešili túto otázku v iných odvetviach hospodárstva, v energetike stále visí nad ňou otáznik. Zmeškal sa čas, za čo bude treba platiť. Vzhľadom na skutočnosť, že podmienkou zavŕšenia rozbehnutej privatizácie 49 % akcií SE je odstránenie nejasností okolo umŕtvených nákladov, predstavitelia SE sa v súčasnosti zúčastňujú na práci komisie MH SR, ktorá má v spolupráci s privatizačným poradcom spresniť výšku umŕtvených nákladov a navrhnúť spôsoby ich vyrovnania. Nevyhnutné reštrikcie v investíciách znamenajú ich radikálnu redukciu oproti predchádzajúcemu obdobiu, keď to bolo ročne okolo 15 mld. Sk. V nastávajúcich rokoch bude výška investičných nákladov predstavovať len 50 % jednoduchej reprodukcie. SE plánujú do roku 2005 investovať do obnovy a modernizácie zariadení len okolo 4 mld. Sk ročne, z toho približne 3,3 mld. z vlastných zdrojov. Zvyšné prostriedky by mali získať zo Štátneho fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení a z tzv. Bohunického investičného fondu, ktorý má pomôcť

vyrovnať straty

z predčasného odstavenia bohunickej elektrárne V-1. Tá v súčasnosti vyrába najlacnejšiu elektrinu a ročne prináša SE hrubý zisk vo výške 4 mld. Sk. Okrem predčasného odstavenia bohunickej elektrárne V-1 budú musieť SE v rokoch 2006 až 2008 odstaviť aj viaceré bloky tepelných elektrární. Dôvod? Ide o zastarané zariadenia, z ktorých viaceré nebudú schopné spĺňať prísnejšie normy na vypúšťanie emisií do ovzdušia. Dovedna tak prídu SE až o výkon 1594 MW (880 MW sú z toho dva bloky bohunickej V-1). Z uvedených čísel je teda jasné, že SR bude musieť elektrickú energiu dovážať. Z vysvetlení predstaviteľov manažmentu SR však vyplynulo, že to bude práve v období, keď aj v krajinách EÚ stúpne dopyt do energii, čo sa logicky prejaví na raste cien. Preto už dnes riešia úlohu, ako chýbajúci výkon nahradiť a zároveň hľadajú prostriedky na financovanie nových projektov. Buď prostredníctvom úverov, Bohunického investičného fondu, alebo aj v rámci avizovaného obchodu s emisiami oxidu uhličitého. Na našu otázku, o koľko prostriedkov SE prišli odsunutím

termínu platenia

tzv. systémových poplatkov z 1. januára na 1. júl 2003, sme sa dozvedeli, že približne o 220 mil. Sk. To však nie je všetko. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) napokon zrušil platenie poplatkov aj od 1. júla. Pripomeňme stanovenie tzv. poplatku za systémové služby vo výške 175 Sk za MWh elektrickej energie. Podniky mali platiť za elektrinu vyrobenú vo vlastných zdrojoch, čo vyvolalo v radoch dotknutých už začiatkom roka búrlivé protesty. Uznali síce fakt, že za pripravenosť sústavy nahradiť v prípade poruchy podnikový zdroj treba platiť určitý poplatok, ale nesúhlasili s jeho výškou a tiež so zistením, že podobný poplatok vyberali aj distribučné podniky. Informáciu o zrušení poplatku aj od 1. júla nám včera potvrdili aj zástupcovia ÚRSO. Pre podniky, ktoré si časť spotrebovanej energie aj samy vyrábali, to je dobrá správa. Ušetria značnú časť nákladov na energiu. Pre SE to však znamená ďalšie mínus, za celý rok spolu vo výške 440 mil. Sk.

Zdena Rabayová