Nemôžeme všetko zajtra

Komentuje Ľudmila Koníková

Situácia v niektorých rodinách, kde majú ťažko chorých pacientov, sa stáva neúnosná. No na Slovensku zrejme bude čoraz častejšie platiť, že ak raz je niekto biedny, zvyčajne mu nepridajú nič iné, iba biedu. Toto porekadlo mi zišlo na um, keď som sledovala spravodajský televízny príspevok o problémoch rodín s malými onkologickými pacientmi a najmä riešenie, ku ktorému sa dopracovali v reportáži v spolupráci s riadiacou sférou tohto rezortu. Rodičia detí chorých na rakovinu poslali na ministerstvo zdravotníctva petíciu, v ktorej kritizovali poplatky za pobyt v nemocnici u detí nad šesť rokov. Pripomeňme si, že zo zákona sa má platiť maximálne za tri týždne súvislej hospitalizácie, no liečba rakoviny má priebeh opakovaného prepúšťania a znovu prijímania. Platby za niekoľko mesačný pobyt tak vyjdú na onkológii aj na tisícky korún, a tak sa situácia v niektorých prípadoch stáva po finančnej stránke nezvládnuteľná. Cieľom petície podľa signatárov bolo poukázať na nedokonalý systém financovania zdravotníctva. Onkologická liečba prebieha v niekoľkodňových cykloch a rodičia detí starších ako šesť rokov tak platia 50 korunové poplatky za väčšinu dní v nemocnici, a to aj niekoľko mesiacov, či rok.

Jeden liečebný cyklus na detskej onkológii trvá v priemere týždeň a podľa už spomenutého informačného zdroja má vyjsť zdravotnú poisťovňu na 50-tisíc korún, peniaze však aj v tejto oblasti často chýbajú. Za zmienku stojí, že pacienti s rakovinou môžu požiadať na okresnom úrade o preukaz ťažko zdravotne postihnutého. To však na oslobodenie od poplatkov v nemocnici nestačí. Musia byť uznaní za zdravotne ťažko postihnutých občanov a musí mu byť vydané aj rozhodnutie o priznaní zvýšených výdavkov. Takéto podmienky spĺňa len málo pacientov. Rodičia pritom kvôli zlej situácii v rezorte platia aj za niektoré lieky, ktoré by mali deti na onkológii dostať zo zákona bezplatne a to aj 3000 korún mesačne. Všetky problémy by podľa riadiacej sféry mala vyriešiť celá reforma zdravotníctva. Čo však dovtedy? Veď rodičia malých onkologických pacientov to všetko finančne nezvládajú teraz! Paradoxom je, že práve avizované ministerské zmeny mali zabezpečiť bezproblémovú liečbu pri takýchto diagnózach! Niet divu, že na „reformné“ kroky sa už u nás nikto nespolieha, nehovoriac o tom, že čakanie v takýchto prípadoch je skutočne neúnosné. Otázne je, či by riadiaca sféra aj v prípade ťažkého ochorenia svojich najbližších čakala na reformu. Aj keď má iné finančné zázemie.