Investícia sa rýchlo vráti

Cena tepla rýchlo stúpa, je potrebné zvoliť vhodnú izoláciu

Znie to možno neuveriteľne, ale je to tak. Investícia, ktorú vložíte do izolácie potrubia, v ktorom prúdi horúca voda o teplote 90 stupňov Celzia, sa nám vráti za 16 dní. Nechcel som tomu veriť, ale čísla ma presvedčili. Pripravoval som si nedávno materiály pre kurz, ktorý sa koná v rámci projektu na efektívne využívanie energií. Siahol som najprv po starších materiáloch. Nalistoval som tam graf, ktorý sa publikuje do dnešných čias - je na ňom znázornené určenie efektívnej hrúbky izolácie. Podľa grafu s hrúbkou izolácie rastú náklady na izoláciu a na druhej strane klesajú tepelné straty. S účtom týchto závislostí dostaneme krivku a jej minimum by mala byť efektívna hrúbka izolácie. Aby bola moja prednáška presvedčivejšia, pokúsil som sa taký graf vytvoriť na základe reálnych a aktuálnych čísiel. Na internete som našiel

veľmi dobrý

program Ing. Zdeňka Reinberka z ČVUT Praha, ktorý mi veľmi uľahčil výpočty (http://www.tzb-info.sk). Stačí do neho dosadiť rozmer potrubia, teplotu dopravovaného média, hrúbku a parametre izolácie a dostanete porovnanie tepelných strát izolovaným a neizolovaným potrubím. V programe neboli síce parametre izolačných skruží slovenského výrobcu, ktoré sú u nás bežne k dostaniu, ale stačilo dosadiť tepelnú vodivosť 0,040 W/m oK. Bol som trochu prekvapený, lebo žiadna krivka z vypočítaných hodnôt nevznikla. Graf ide stále „dole z kopca“, čo znamená, že čím hrubšia izolácia, tým vyššia efektívnosť. Je to spôsobené tým, že cena tepelnej energie je podstatne vyššia ako cena izolácie. Pri prehrabávaní sa staršími materiálmi sa mi dostala do rúk brožúrka Slovenských energetických podnikov (rok 1980). Vtedy stál 1GJ tepelnej energie z centrálneho zdroja 21 korún,

dnes platí

jeden z podnikov, v ktorom realizujeme projekt energetickej efektívnosti 375 Sk bez DPH. Podobne ako teplo však zdraželi aj iné druhy energií. Vykurovacia nafta stála dve koruny za kg, zemný plyn 1,06 korún za kubík. Veľmi atraktívne vyzerá aj doba návratnosti. V danom prípade som uvažoval o potrubí s priemerom DN 65 (2 1”) a dopravované médium s vodou s teplotou 90 stupňov Celzia. Na izoláciu som navrhol skruže s Al fóliou a sklenenou mriežkou, ktoré sa veľmi ľahko montujú. Na montáž som predpokladal náklady 150 Sk na bežný meter vrátane DPH.

Hrúbka izolácie mm 25 30 40 50

Cena skruže bez DPH 89 94 106 117

Cena skruže +19 % DPH 105,91 111,86 126,14 139,23

Montáž Sk/m 150 150 150 150

Izolácia + montáž Sk 255,91 261,86 276,14 289,23

Strata v potrubí bez izolácie W/m.h 500,4 500,4 500,4 500,4

Strata v izolovanom potrubí W/m.h 32,4 29,2 23,9 20,6

Hodinová úspora tepla W/m 468,0 471,2 476,5 479,8

Denná úspora - Sk 18,03 18,16 18,36 18,49

Návratnosť - dni 14 14 15 16

Údaje platia pre jeden meter dĺžky potrubia. Vo viacerých našich podnikoch sa v oblasti izolácií dá urobiť veľa. Pri rôznych opravách sa poškodili izolácie, ktoré nikto neopravoval. Niekde sa zase stalo, že v čase montáže boli energie také lacné, že sa izolácia javila zbytočná. Naše skúsenosti hovoria, že v niektorých podnikoch je až niekoľko stoviek metrov neizolovaných potrubí a ročné straty sa počítajú na státisíce korún.

Cieľom medzinárodného projektu, ktorý prostredníctvom UNEP financuje GEF (Global Environmental Fond) okrem priamej pomoci firmám ušetriť energiu je aj vplývať na verejné povedomie. Zmeny, ktoré sa posledných rokoch udiali spôsobili to, že si budeme musieť niektoré naše školské znalosti poopraviť. Energie sú

také drahé,

že naozaj treba rozmýšľať, či by sme ich nemohli využívať lepšie. Projekty, ktoré sa realizujú na Slovensku prostredníctvom Slovenského centra čistejšej produkcie vznikajú naozaj zaujímavé nápady. Napríklad v malej pekárni sa hľadajú možnosti využívania tepla na ohrev vody, prípadne spojiť pekáreň so sušiarňou ovocia, ktorého je na Slovensku dostatok. V ďalšej firme by sa dalo ušetriť racionálnejšou dopravou materiálu a ľudí, inde zase na kúrení. Šetriť sa dá aj v zafajčenej pivárni. Pri vetraní sa hľadajú možnosti ako využiť teplo z odchádzajúceho vzduchu na predohrev čerstvého vzduchu. Termovízne snímky budov ukazujú, že značné tepelné straty sú na miestach za radiátormi. Tam, kde je to možné, by stačilo dať na stenu lepenku alebo sádrokartón oblepený alobalom. Ak niekto tvrdí, že v ich firme sa na využívaní energií nedá nič zlepšiť, je to len preto, že málo analyzujú procesy v podniku. Rovnako

nemajú pravdu

ani tí, ktorí tvrdia, že nemajú na zlepšovanie dostatok investícií. Obvykle až 60 % návrhov na zlepšenie nevyžadujú takmer žiadne investície. Dôkazom toho sú aj investície do izolácií (viď tabuľka). Znižovanie spotreby energií má dva efekty: prospieva efektívnosti firmy a životnému prostrediu.

Jaroslav Burjaniv