|
|||||||||||||||||
Piatok 27.Júna 2003 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Za sedemdesiat rokovVšetkého veľa škodí. Pokiaľ sa nejaký živočíšny druh premnoží, mieri k zániku. Ani človek nemusí byť výnimkou. Ľudstvo absolvovalo už dve populačné vlny a obe sa skončili katastrofou. Prvú explóziu odštartoval rozvoj poľnohospodárstva približne päť tisíc rokov pred našim letopočtom. Rast počtu obyvateľov sa zastavil až po invázii barbarov do Európy. Druhá populačná explózia sa začala v 7. storočí a akcelerovala počas stredoveku. Jej koniec možno odhadnúť niekedy medzi 13. a 14. storočím, kedy morová epidémia vyhubila približne polovicu európskej populácie. Dôjde k niečomu podobnému aj v budúcnosti? Tretiu populačnú vlnu sme prežívali začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia, vravia vedci. Na scénu potom prišla anti-baby pilulka a masívna kampaň o plánovanom rodičovstve. Celosvetový populačný prírastok začal klesať. V poslednej dobe sa o nižší počet novonarodených detí stará aj AIDS. Najmä v afrických krajinách sa očakáva pokles predpokladaného prírastku osôb až o desať percent. Vedci tvrdia, že ľudstvo má najväčšiu populačnú explóziu už za sebou. Okolo roku 2070 má síce planétu obývať rekordných deväť miliard ľudí, ale hneď potom začne ich počet klesať. Výsledky najnovšieho vedeckého bádania tak vyvracajú nedávny odhad vývoja ľudskej populácie vypracovaný OSN. Podľa neho mali k súčasným šiestim pribudnú ďalšie tri miliardy ľudí už za necelých päťdesiat rokov a rast mal pokračovať. Počítačový model vypracovaný medzinárodnou skupinou vedcov však určil, že koncom 21. storočia bude na zemi žiť iba 8,4 miliardy ľudí. V svetovej populácii budú prevažovať príslušníci národov južnej pologule. Ľudstvo pritom zásadne zostarne. Viac ako tretina obyvateľov zeme bude mať viac ako šesťdesiat rokov. To je väčší podiel, než v súčasnosti zaznamenávajú západoeurópske krajiny. Mieru presnosti svojho matematického modelu odhadujú vedci na 85 percent. Seriózne čísla sú prepočítané iba do roku 2050, dlhšie prognózy nie sú spoľahlivo podložené, pripomínajú vedci. Môže premnožený živočíšny druh ohroziť sám seba? Najskôr sú jednotlivci vystavení psychologickému stresu.Ten vyvoláva fyziologické poruchy, ktoré oslabujú prirodzené obranné mechanizmy v tele. Oslabenie zvyšuje náchylnosť ľudí k nákaze. Premnoženie umožňuje, aby sa infekcia rýchlo rozšírila medzi ostatných. Nákaza prerastá v epidémiu. Nakoniec epidémia decimuje populáciu. Človek si prvé podobné signály už otestoval. Prichádzajú vždy, keď niekde vypukne chrípková epidémia. V rôznych etapách už chrípkové epidémie zabili viac ľudí než všetky vojny, ktoré ľudstvo viedlo. Jozef Hutka |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |