Živnosť počas materskej dovolenky

Pracujem v zamestnaneckom pomere ako zdravotná sestra a popri zamestnaní vykonávam činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba pre poisťovňu. V marci 2003 nastupujem na materskú dovolenku. Môžem poberať rodičovský príspevok bez toho, aby som prerušila živnosť? Som povinná platiť poistné do fondov počas materskej a rodičovskej dovolenky?

- Vzhľadom na to, že neuvádzate, či ste vydatá alebo slobodná, rozvedená atď., ani či ste zúčastnená na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení aj ako SZČO, či platíte poistné do Sociálnej poisťovne aj z titulu výkonu samostatnej zárobkovej činnosti, prípadne odkedy prevádzkujete samostatnú zárobkovú činnosť a aký vysoký ste mali vymeriavací základ z tejto činnosti, nemôžem zaujať jednoznačné stanovisko, ale moja odpoveď môže byť iba všeobecná.

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o novonarodené dieťa patrí žene voľno bez náhrady mzdy - materská dovolenka po dobu 28 týždňov. Počas tohto obdobia má zamestnankyňa po splnení zákonom stanovených podmienok nárok na peňažnú pomoc v materstve (zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia v znení neskorších predpisov).

Po vyčerpaní materskej dovolenky má žena nárok na rodičovskú dovolenku až do troch rokov veku dieťaťa, keď sa jej po splnení zákonom stanovených podmienok poskytuje štátna dávka - rodičovský príspevok (zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov).

A. Peňažná pomoc v materstve

Peňažná pomoc v materstve je obligatórna, opakujúca sa peňažná dávka nemocenského poistenia, ktorá nahrádza mzdu alebo plat (stratu príjmu či ušlú mzdu). Účelom tejto dávky je hmotné zabezpečenie ženy v čase, keď nemôže pracovať, čiže keď spoločnosť uznáva, že nemá pracovať pre pokročilé tehotenstvo a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa a z tohto dôvodu nemá mzdu alebo plat (teda príjem). Nárok na peňažnú pomoc v materstve má zamestnankyňa, ktorá spĺňa podmienky ustanovené zákonom č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia v znení neskorších predpisov (§ 6).

Základnou podmienkou vzniku nároku na peňažnú pomoc v materstve je účasť na nemocenskom poistení, pričom zamestnankyňa musí nastúpiť na materskú dovolenku za trvania tohto poistenia alebo v čase, po ktorý sa jej ešte zachovávajú nároky zo skoršieho poistenia. Ďalšou podmienkou je tzv. čakacia doba, teda účasť na nemocenskom poistení musí trvať aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Doba účasti na nemocenskom poistení nemusí byť získaná nepretržite a ani v jednej organizácii. Do tejto doby sa započítavajú všetky doby, v ktorých bola žena zúčastnená na nemocenskom poistení v posledných dvoch rokoch pred pôrodom a vo všetkých organizáciách. Do tejto doby sa zahŕňajú aj doby účasti na nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách vrátane účasti na sociálnom zabezpečení vojakov, účasť na sociálnom zabezpečení samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb, zaradenie do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie, doba školskej dochádzky alebo štúdia, doba poberania dôchodku z dôchodkového zabezpečenia.

Treťou z podmienok je skutočnosť, že tehotenstvo sa skončilo pôrodom, a nie potratom. Poslednou z podmienok je skutočnosť, že zamestnankyňa nepracuje, a z toho dôvodu nemá nárok na mzdu, ani na iný zárobok, čiže spĺňa podmienku straty zárobku. V prípade tejto podmienky pre samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej len „SZČO“) platí, že „podmienka straty príjmu na nárok na peňažnú pomoc v materstve sa počas trvania dôvodu na ich poskytovanie považuje za splnenú“ (§ 145b ods. 6) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov). Z uvedeného vyplýva, že ak ste zúčastnená na nemocenskom poistení aj ako SZČO, živnosť prerušovať nemusíte.

Peňažná pomoc v materstve sa spravidla poskytuje po dobu 28 týždňov materskej dovolenky (po tzv. podpornú dobu). Poskytuje sa od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Peňažná pomoc v materstve v prípade zamestnankyne sa určuje z priemernej čistej dennej mzdy pripadajúcej na pracovný deň, najviac však zo sumy 350 Sk pri päťdennom pracovnom týždni. Táto suma sa úmerne upraví v prípade, ak je pracovný čas rozvrhnutý na iný počet pracovných dní v týždni. Rozhodujúce skutočnosti na určenie výšky peňažnej pomoci v materstve sa zisťujú vždy ku dňu, od ktorého peňažná pomoc v materstve patrí.

Výška peňažnej pomoci v materstve za pracovný deň je 90 % z čistej dennej mzdy zamestnankyne, a to od prvého dňa nástupu na materskú dovolenku (teda od prvého dňa vzniku nároku). Peňažná pomoc v materstve patrí zamestnankyni za pracovné dni. Pracovným dňom sa kladú na roveň sviatky, za ktoré sa poskytuje náhrada mzdy alebo za ktoré sa mesačná mzda inak nekráti. Vo vašom prípade, ak ste zúčastnená aj na nemocenskom poistení ako SZČO, by sa malo aplikovať ustanovenie § 145 ba ods. 8 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ak SZČO vznikne nárok na peňažnú pomoc v materstve za to isté obdobie aj podľa predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov (teda zákona č. 54/1956 Zb. v znení neskorších predpisov, čo je váš prípad), peňažná pomoc v materstve sa určí najviac sumou, ktorá spolu s peňažnou pomocou v materstve poskytovanou podľa zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov neprevyšuje za kalendárny deň materskej dovolenky sumu 300 Sk.

B. Rodičovský príspevok

Rodičovský príspevok je obligatórna, opakujúca sa, netestovaná, peňažná štátna sociálna dávka. Poskytuje sa rodinám na zabezpečenie osobnej a riadnej starostlivosti o malé deti, a to o dieťa do troch rokov veku dieťaťa po vyčerpaní peňažnej pomoci v materstve (alebo o dieťa do šiestich rokov veku dieťaťa, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom). Rodičovský príspevok pri starostlivosti o to isté dieťa patrí iba raz, teda len jednému z rodičov - buď matke, otcovi alebo iba jednému z náhradných rodičov. Vzhľadom na uplatňovanie princípu rovnosti príležitosti obidvoch rodičov pri uplatnení nároku na príspevok, zákon upravuje vznik prípadnej kolízie vzájomnou dohodou o určení rodiča, ktorému patrí rodičovský príspevok. Vo výnimočných prípadoch zákon umožňuje vyplatiť rodičovský príspevok obidvom rodičom, ak obidvaja rodičia spĺňajú podmienky nároku na rodičovský príspevok, avšak iba za jeden mesiac v období do dovŕšenia troch mesiacov veku dieťaťa (platné a účinné od 1. 1. 2003).

Výška rodičovského príspevku je od 1. novembra 2002 určená taxatívnou sumou 3790 Sk za kalendárny mesiac. Rodičovský príspevok v tejto výške patrí rodičovi, ktorý spĺňa podmienky nároku podľa § 3 cit. zákona, nevykonáva zárobkovú činnosť a nemá nárok na dávku nemocenského poistenia. Výška rodičovského príspevku je ustanovená v dvoch prípadoch v sume 1200 Sk za kalendárny mesiac. Ide o tieto prípady:

1. ak sa rodič stará o dieťa do troch či šesť rokov veku a zároveň vykonáva zárobkovú činnosť (napríklad je v pracovnom pomere, vykonáva činnosť SZČO) alebo poberá dávky nemocenského poistenia okrem peňažnej pomoci v materstve,

2. ak obidvaja rodičia súčasne zabezpečujú starostlivosť o to isté dieťa, druhému rodičovi patrí rodičovský príspevok vo výške 1200 Sk iba za jeden kalendárny mesiac.

C. Odvody do fondov

I. Nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie

Fyzické a právnické osoby uvedené v § 14 ods. 1 písm. a) až d) zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, teda zamestnanci zúčastnení na nemocenskom poistení, zamestnávatelia, samostatne zárobkovo činné osoby zúčastnené na nemocenskom poistení a spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných osôb zúčastnené na nemocenskom poistení a v odseku 2 písm. a) až d), čiže zamestnanci zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení, zamestnávatelia, samostatne zárobkovo činné osoby zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení a spolupracujúce osoby zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie s výnimkou (teda okrem)

- obdobia, počas ktorého boli osoby uvedené v § 14 odseku 1 písm. a), c) a d) a v odseku 2 písm. a), c) a d) uznané za dočasne práceneschopné na výkon pracovnej činnosti, bola im poskytovaná peňažná pomoc v materstve alebo rodičovský príspevok; to však neplatí, ak rodičovský príspevok poberá rodič slobodný, ovdovený, rozvedený alebo z iných vážnych dôvodov osamelý, ktorý nežije s druhom a je zárobkovo činný (§ 14 ods. 7 písm. a) zákona NR SR č.274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov).

II. Zdravotné poistenie

Povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie nie je po dobu, po ktorú osoby uvedené v § 10 ods. 1 písm. a) až c) zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, teda zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby boli uznané za dočasne práceneschopné na výkon pracovnej činnosti, boli uznané za dočasne neschopné vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu alebo sa im poskytla peňažná pomoc v materstve alebo rodičovský príspevok; zamestnanci ani v čase, v ktorom trvá potreba ošetrovania člena rodiny s výnimkou osôb, ktoré majú príjmy podliehajúce dani z príjmov (§ 15 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov).

III. Príspevok na poistenie v nezamestnanosti

Právnické osoby a fyzické osoby uvedené v § 57 ods. 1 písm. a) až c) zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, teda zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby aj zamestnávatelia sú povinné platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti s výnimkou (teda okrem) obdobia, počas ktorého

- boli osoby uvedené v odseku 1 písm. a) a b), t. j. zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby uznané za dočasne práceneschopné (§ 57 ods. 4 písm. a) zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov),

- bola osobám uvedeným v odseku 1 písm. a) a b), čiže zamestnancom, samostatne zárobkovo činným osobám a spolupracujúcim osobám poskytovaná peňažná pomoc v materstve alebo rodičovský príspevok (§ 57 ods. 4 písm. b) zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov).

Záverom na základe uvedeného možno konštatovať, že pri výkone samostatnej zárobkovej činnosti rodič vydatá /ženatý poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie (§ 14 ods. 7 písm. a) zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov), ani príspevok na poistenie v nezamestnanosti (§ 57 ods. 4 písm. b) zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov) neplatí. (Tabuľka č. 1).

Rodič slobodný, ovdovený, rozvedený alebo z iných vážnych dôvodov osamelý, ktorý nežije s druhom a je zárobkovo činný, ak vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, príspevok na poistenie v nezamestnanosti neplatí (§ 57 ods. 4 písm. b) zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov) neplatí. (Tabuľky č. 2 a 3).

V prípade tohto rodiča na účely platenia poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie je potrebné rozlišovať, či mu vznikla povinná účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení (teda ak výška hrubého príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2001 bola vyššia ako 110 000 Sk) alebo nevznikla (čiže ak výška hrubého príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2001 nebola vyššia ako 110 000 Sk).

V prípade povinnej účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení (§ 6a a § 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie vo výške 4,8 % a na dôchodkové zabezpečenie vo výške 28 % z vymeriavacieho základu, ktorý je najmenej vo výške 4000 Sk mesačne a najviac 32 000 Sk mesačne (§ 15 ods. 3 a § 16 ods. 11 písm. a) a ods. 13 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov). (Tabuľka č. 2).

V prípade, ak mu povinná účasť na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení vzhľadom na výšku hrubého príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nevznikla (teda príjem za rok 2001 mal nižší ako 110 000 Sk), povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie mu nevzniká. Poistné na nemocenské poistenie i na dôchodkové zabezpečenie však platiť môže dobrovoľne (fakultatívne), ale nemusí. Závisí to od jeho rozhodnutia (§ 6a ods. 3 a § 145a ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov). (Tabuľka č. 3).

V prípade zdravotného poistenia, ak poberateľ rodičovského príspevku - tak rodič vydatá /ženatý, ako aj rodič slobodný, ovdovený, rozvedený alebo z iných vážnych dôvodov osamelý, ktorý nežije s druhom a je zárobkovo činný - a má príjmy podliehajúce dani z príjmov podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, poistné na zdravotné poistenie platí vo výške 14 % z vymeriavacieho základu, ktorý je najmenej v sume 3000 Sk mesačne a najviac v sume 32 000 Sk mesačne (§ 12 ods. 5 a § 13 ods. 11 písm. a) a ods. 13 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov). Zároveň je potrebné upozorniť, že rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie poistného na účely zdravotného poistenia v prípade SZČO, je predchádzajúci kalendárny rok za podmienky, že tieto osoby prevádzkovali samostatnú zárobkovú činnosť po dobu aspoň šesť mesiacov v tomto kalendárnom roku (§ 14 ods. 2 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Vymeriavacím základom na určenie poistného na zdravotné poistenie SZČO, ktorá je na zdravotnom poistení zúčastnená už z iného dôvodu (teda z pracovného pomeru - váš prípad) , je „polovica“ pomernej časti základu dane z príjmov dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s výkonom samostatnej zárobkovej činnosti, ak táto polovica pomernej časti základu dane je vyššia ako 3000 Sk (§ 13 ods. 7 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov). (Tabuľky č. 1 až 3).

Tabuľka č.1:

Poberateľ rodičovského príspevku -

rodič vydatá /ženatý

vykonávajúci samostatnú zárobkovú činnosť popri zamestnaní

rodič vydatá /ženatý

nemocenské neplatí

poistenie

dôchodkové neplatí

zabezpečenie

14 %

zdravotné z vymeriavacieho základu

poistenie (najmenej zo sumy 3000 Sk)

(najviac zo sumy 32 000 Sk)

za podmienky, ak polovica pomernej časti základu dane

z príjmu z podnikania je vyššia ako 3000 Sk mesačne

príspevok

na poistenie neplatí

v nezamestnanosti

Tabuľka č. 2:

Poberateľ rodičovského príspevku -

rodič slobodný, ovdovený, rozvedený alebo

z iných vážnych dôvodov osamelý, ktorý nežije s druhom

a je zárobkovo činný,

vykonávajúci samostatnú zárobkovú činnosť popri zamestnaní

s hrubým príjmom za rok 2001 vyšším ako 110 000 Sk

poberateľ

rodičovského príspevku

4,8 %

nemocenské z vymeriavacieho základu

poistenie (najmenej zo sumy 4000 Sk)

(najviac zo sumy 32 000 Sk)

28 %

dôchodkové z vymeriavacieho základu

zabezpečenie (najmenej zo sumy 4000 Sk)

najviac zo sumy 32 000 Sk)

14 %

zdravotné z vymeriavacieho základu

poistenie (najmenej zo sumy 3000 Sk)

(najviac zo sumy 32 000 Sk)

za podmienky, ak polovica pomernej časti základu dane

z príjmu z podnikania je vyššia ako 3000 Sk mesačne

príspevok

na poistenie neplatí

v nezamestnanosti

Tabuľka č. 3:

Poberateľ rodičovského príspevku -

rodič slobodný, ovdovený, rozvedený alebo

z iných vážnych dôvodov osamelý, ktorý nežije s druhom

a je zárobkovo činný,

vykonávajúci samostatnú zárobkovú činnosť popri zamestnaní

s hrubým príjmom za rok 2001 nižším ako 110 000 Sk

poberateľ

rodičovského príspevku

nemocenské neplatí

poistenie

dôchodkové neplatí

zabezpečenie

14 %

zdravotné z vymeriavacieho základu

poistenie (najmenej zo sumy 3000 Sk)

(najviac zo sumy 32 000 Sk)

za podmienky, ak polovica pomernej časti základu dane

z príjmu z podnikania je vyššia ako 3000 Sk mesačne

príspevok

na poistenie neplatí

v nezamestnanosti