Práca v zahraničí a odvody do fondov

Syn sa rozhodol pracovať v zahraničí dlhšie ako jeden rok. V zahraničí nemá žiadne poistenie. Má nejaké odvodové povinnosti voči našim poisťovniam? Zatiaľ si ako dobrovoľne nezamestnaný platil len zdravotné poistenie.

- Na základe uvedeného (neuvádzate štát, kam ide pracovať, takže neviem, či s týmto štátom má SR uzatvorenú bilaterálnu zmluvu alebo nie, napríklad máme zmluvu s Rakúskom, Kanadou, Cyprom atď), moja odpoveď môže byť len všeobecná.

I. Sociálne zabezpečenie (nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie)

Osoba zárobkovo činná v cudzine (§ 8 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 446/2000 Z. z. - od 1. 1. 2001) na účely dôchodkového zabezpečenia je osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť v cudzine, ak

- jej zamestnávateľ má sídlo alebo trvalý pobyt v cudzine,

- na výkon tejto činnosti je potrebné povolenie, registrácia alebo ohlásenie podľa právnych predpisov štátu, na ktorého území sa táto činnosť vykonáva.

Osoba zárobkovo činná v cudzine sa na nemocenskom poistení nemôže zúčastňovať ani dobrovoľne, teda fakultatívne na základe svojho rozhodnutia. Vzhľadom na túto skutočnosť, synovi nevzniká ani povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie (§ 14 ods. 1 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov). Z uvedeného vyplýva, že poistné na nemocenské poistenie si nemôže platiť ani dobrovoľne (teda fakultatívne), a v prípade napríklad choroby mu nevznikne nárok na nemocenské.

Ako osoba zárobkovo činná v cudzine však môže byť zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení fakultatívne, teda dobrovoľne (§ 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov). Závisí to od jeho rozhodnutia. V prípade, že sa rozhodne pre dobrovoľnú účasť na dôchodkovom zabezpečení, účasť mu vznikne odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové zabezpečenie, najskôr však odo dňa podania prihlášky na dôchodkové zabezpečenie a zanikne dňom odhlásenia sa z dôchodkového zabezpečenia, najskôr odo dňa podania odhlášky z dôchodkového zabezpečenia (§ 6a ods. 3 cit. zákona). Deň odhlásenia však nesmie predchádzať dňu podania odhlášky.

Je potrebné uviesť, že po „dobrovoľnom“ vstupe do systému dôchodkového zabezpečenia, ako osobe zárobkovo činnej v cudzine, synovi vznikne povinnosť platiť poistné na dôchodkové zabezpečenie vo výške 28 % z vymeriavacieho základu (§ 15 ods. 6 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov), ktorým je ním určená suma (§ 16 ods. 7 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov).

Vymeriavací základ je najmenej vo výške 4000 Sk mesačne a najviac vo výške 32 000 Sk mesačne (§ 16 ods. 11 a 13 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov). Ako osoba zárobkovo činná v cudzine zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení bude poistné na dôchodkové zabezpečenie odvádzať sám (§ 19 ods. 3 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poistné na dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny mesiac, ktoré bude odvádzať ako osoba zárobkovo činná v cudzine zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení, je splatné do ôsmeho dňa po uplynutí tohto mesiaca (§ 21 ods. 2 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poistné na dôchodkové zabezpečenie je možné doplatiť aj spätne, najviac za obdobie jedného roka od podania žiadosti o doplatenie uvedeného poistného (§ 21 ods. 3 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Pokiaľ medzinárodná zmluva neustanovuje inak, účasť na dôchodkovom zabezpečení osoby zárobkovo činnej v cudzine sa hodnotí ako zamestnanie, ak za toto obdobie bolo zaplatené poistné na dôchodkové zabezpečenie podľa § 14 ods. 1 a 2 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov. V prípade, že toto poistné nebolo zaplatené do dňa, od ktorého sa priznáva dôchodok, hodnotia sa tieto obdobia ako zamestnanie až odo dňa zaplatenia poistného. Ako zamestnanie sa hodnotí aj obdobie jedného roka spätne od podania žiadosti o doplatenie poistného na dôchodkové zabezpečenie, ak toto poistné bolo zaplatené (§ 8 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov).

II. Zdravotné poistenie

Osoba, ktorá na území SR má trvalý pobyt, je povinne zdravotne poistená (§ 3 ods. 1 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Z tohto povinného zdravotného poistenia je vyňatá

- osoba, ktorá na území SR má trvalý pobyt a je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území SR, a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom má sídlo jej zamestnávateľ (§ 3 ods. 3 písm. b) zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov),

- osoba, ktorá sa dlhodobo zdržiava v cudzine a je v cudzine zdravotne poistená. Za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť mesiacov - prípad vášho syna (§ 3 ods. 3 písm. c) cit. zákona).

Sídlom zamestnávateľa /§ 3 ods. 4 cit. zákona/ sa rozumie

- u právnickej osoby jej sídlo, ako aj sídlo jej organizačnej zložky, ktorá je zapísaná v obchodnom registri,

- u fyzickej osoby vrátane zahraničnej fyzickej osoby miesto jej podnikania.

V prípade, že váš syn ako osoba zárobkovo činná v cudzine nebude zdravotne poistený na území štátu, v ktorom má sídlo jeho zamestnávateľ alebo v ktorom bude zárobkovo činný, či v zahraničí sa bude zdržiavať dlhšiu dobu ako šesť mesiacov, nadobúda postavenie tzv. dobrovoľne nezamestnanej osoby, teda osoby, ktorá

- nie je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý má sídlo na území SR,

- nie je samostatne zárobkovo činnou alebo spolupracujúcou osobou na území SR,

- nie je osobou, za ktorú platí poistné štát alebo Národný úrad práce.

V tomto prípade ako poistenec je naďalej povinný platiť poistné na zdravotné poistenie vo výške 14 % z ním určeného vymeriavacieho základu, najmenej však zo sumy 3000 Sk, čiže najmenej 420 Sk mesačne. (Pozri tabuľku).

III. Príspevok na poistenie v nezamestnanosti

Občanom zárobkovo činným v cudzine na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti (§ 27 ods. 1 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 245/2000 Z. z.) sa rozumie občan, ktorý má trvalý pobyt na území SR a

- v cudzine je zamestnancom (teda je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu alebo vykonáva práce na základe dohody o pracovnej činnosti)

- v cudzine vykonáva alebo prevádzkuje inú zárobkovú činnosť.

Ako občan zárobkovo činný v cudzine môže byť dobrovoľným platiteľom príspevku na poistenie v nezamestnanosti (§ 57 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov). Znamená to, že príspevok na poistenie v nezamestnanosti na základe svojho rozhodnutia platiť môže, ale nemusí. Závisí to od jeho rozhodnutia. V prípade, že sa rozhodne pre platenie príspevku, nastupuje pre neho tzv. všeobecný režim povinných platiteľov príspevku na poistenie v nezamestnanosti. Znamená to, že sa prihlási písomne na predpísanom tlačive ako odvádzateľ tohto príspevku na okresnom úrade práce, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt (§ 68 ods. 4 cit. zákona).

Občan zárobkovo činný v cudzine platí príspevok na poistenie v nezamestnanosti vo výške 3 % z určeného vymeriavacieho základu, ktorým je ním určená suma (§ 58 ods. 6 a § 61 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vymeriavací základ na určenie výšky príspevku na poistenie v nezamestnanosti nesmie byť nižší ako 3000 Sk, v prípade, že je občan zárobkovo činný v cudzine čiastočne invalidný, nesmie byť nižší ako 2250 Sk a ak je invalidný, nesmie byť nižší ako 1500 Sk. Maximálny vymeriavací základ na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti je 24 000 Sk (§ 63 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov). Občan zárobkovo činný v cudzine odvádza príspevok na poistenie v nezamestnanosti sám na účet okresného úradu práce príslušného podľa miesta svojho trvalého pobytu (§ 67 ods. 3 a 6 cit. zákona). Odvádzateľ príspevku je povinný sám si vypočítať výšku príspevku na poistenie v nezamestnanosti.

Príspevok môže odvádzať

- bezhotovostným prevodom z účtu odvádzateľa príspevku na poistenie v nezamestnanosti (čiže zo svojho účtu) na účet okresného úradu práce v peňažnom ústave,

- poštovou poukážkou na účet okresného úradu práce.

Občan zárobkovo činný v cudzine odvádza príspevok na poistenie v nezamestnanosti za kalendárny mesiac najneskôr do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Na základe žiadosti môže okresný úrad práce, ktorému sa príspevok odvádza, dohodnúť s ním osobitný režim odvádzania tohto príspevku (§ 69 ods. 4 cit. zákona). Na základe písomnej žiadosti odvádzateľa príspevku na poistenie v nezamestnanosti, teda občana zárobkovo činného v cudzine, možno povoliť splátky dlžných súm týchto príspevkov z dôvodu jeho platobnej neschopnosti, ak možno dôvodne predpokladať, že bude schopný zaplatiť dlžnú sumu, a ak už v čase posudzovania žiadosti je schopný riadne odvádzať príspevky na poistenie v nezamestnanosti. V prípade nedodržania dohodnutej výšky splátky a dohodnutého termínu splátky sa splatnou stáva celá dlžná suma (§ 69 ods. 6 a 7 cit. zákona).

Občan zárobkovo činný v cudzine ako odvádzateľ príspevku na poistenie v nezamestnanosti je povinný písomne oznámiť skončenie povinnosti byť odvádzateľom tohto príspevku do ôsmich dní (§ 68 ods. 5 cit. zákona).

Tabuľka:

osoba zárobkovo činná v cudzine (v cudzine zdravotne nepoistená)

a platenie poistného

nemocenské neplatí

poistenie (nemôže platiť ani dobrovoľne)

neplatí

dôchodkové

zabezpečenie (môže platiť dobrovoľne)

28 %

z vymeriavacieho základu

najmenej zo sumy 4000 Sk

(teda 1120 Sk)

najviac zo sumy 32 000 Sk

(teda 8960 Sk)

zdravotné platí

poistenie 14 %

z vymeriavacieho základu

najmenej zo sumy 3000 Sk

(teda 420 Sk)

najviac zo sumy 32 000 Sk

(teda 4480 Sk)

príspevok neplatí

na poistenie

v nezamestnanosti (môže platiť dobrovoľne)

3 %

z vymeriavacieho základu

najmenej zo sumy 3000 Sk

(teda 90 Sk)

najviac zo sumy 24 000 Sk

(teda 720 Sk)