Obchod alebo pomoc?

Zaostrené na geneticky upravené plodiny

Európske krajiny si opäť vypočuli kritiku zo strany Washingtonu. Tentoraz však nejde o váhavý postoj v otázke Iraku, ale o prozaickejšiu tému - odmietanie potravín, vyrobených z geneticky upravených plodín. Podľa amerického prezidenta Georga W. Busha tak mnohé európske vlády (vychádzajúce z nepotvrdených a nevedeckých obáv), prispievajú k šíreniu hladu v Afrike. „Pre tieto umelé prekážky sa africké štáty vyhýbajú investovaniu do biotechnológie z obáv, že ich produkty budú mať zavreté dvere na dôležité európske trhy,“ konštatoval.

Európska komisia v okamžitej reakcii na Bushove obvinenia uviedla, že je nesprávne považovať členov Európskej únie za nepriateľov nových biotechnologicky vyrábaných plodín či dokonca chudobných afrických krajín. „Je omylom považovať nás za antibiotechnologické alebo antirozvojové krajiny,“ vyhlásil hovorca komisie Gerassimos Thomas, pričom (škodoradostne) dodal, že EÚ poskytla sedemkrát viac rozvojovej pomoci ako Spojené štáty. Pri tomto spore nemožno obísť fakt, že vďaka zavedenému moratóriu na potraviny z geneticky upravených plodín, ktoré trvá už päť rokov, strácajú americkí farmári, pestujúci kukuricu, ročne asi 300 miliónov dolárov. Navyše polovica zo 60 miliónov hektárov, na ktorých sú sporné plodiny zasiate, sa nachádza v USA.

Nájsť východisko zo slepej uličky sa nepodarilo ani minulý týždeň, keď sa posledné kolo rokovaní medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou skončilo neúspechom. Americká administratíva potom oznámila, že podá vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) oficiálnu sťažnosť s cieľom dosiahnuť zrušenie európskeho zákazu v oblasti geneticky modifikovaných potravín. Treba len dúfať, že kritika USA nedosiahne úroveň slov jej veľvyslanca pri OSN Tonyho Halla, ktorý v decembri minulý rok vyhlásil, že africkí vodcovia odmietajúci potravinovú pomoc zo strachu pred „genetickou mágiou“, majú skončiť pred súdom, kde ich obvinia zo zločinov proti ľudskosti.

Časové riešenie sporu sa dá veľmi ťažko odhadnúť. Najmä, keď si odporujú aj vedeckí experti. Podľa niektorých odborníkov sa ľudia oprávnene obávajú intenzívneho poľnohospodárstva. Práve ono zapríčinilo chorobu šialených kráv a všetky hrôzy s ňou spojené, nadmerné používanie pesticídov, problémy so spodnou vodou a iné nedostatky, a tak si aj geneticky modifikované potraviny spájajú s environmentálnymi a so zdravotnými rizikami. Stúpenci testovania a výroby geneticky modifikovaných potravín zase argumentujú, že potenciálne výhody takýchto produktov sú príliš veľké, aby sa nevyužili len preto, že niektorým ľuďom sa nepáči myšlienka genetického inžinierstva. Napríklad nový, modifikovaný druh ryže, ktorá by sa mohla pestovať v južnej a juhovýchodnej Ázii, by každoročne zabránil oslepnutiu miliónov ľudí a smrti takmer miliónu detí. Ak by sa tento vývoj pre nepresné vedecké argumenty a emócie zastavil, bola by to katastrofa...

Mladen Bosiočič