Vanhanenove ekonomické priority

Nový fínsky premiér sa púšťa do roboty

Anneli Jäätteenmäkiová sa dlho neohriala vo funkcii premiérky. Po dvoch mesiacoch po škandále nazvanom „Irakgate“ demisiou pre „stratu dôvery“ prenecháva kreslo svojmu kolegovi zo Strany stredu a doteraz ministrovi obrany Mattimu Vanhanenovi. Kým sa Jäätteenmäkiová môže tešiť z toho, že bola vôbec prvou fínskou predsedníčkou vlády a do októbra je aj šéfkou strany (nahradiť ju má práve Vanhanen), nový premiér asi veľa dôvodov na optimizmus nemá, lebo sa chce čo najrýchlejšie popasovať s neutešenými ekonomickými vyhliadkami svojej krajiny. To je hlavná priorita. A ešte pozícia krajiny v EÚ. Kým však eurozáležitosti sú v ustavičnom vývojovom procese, hospodárstvo nepočká.

Už kabinet jeho odstúpivšej predchodkyne začal v máji pripravovať dodatok k zákonu o rozpočte na tento rok, lebo prognózy o nulovom deficite sa nepotvrdzujú a Fíni na konci roka budú mať schodok v hospodárení 0,2 % HDP. Prvý mínusový rozpočet po troch rokoch. Vanhanen v utorok, v deň svojho potvrdenia vo funkcii, zdôraznil, že hospodárska situácia sa vo svete a v Európe zhoršila, čo ovplyvňuje aj jeho krajinu, keďže Fínsko je závislé od zahraničného obchodu. Aj preto sa musí zintenzívniť spolupráca v rámci EÚ, kde má krajina silných obchodných partnerov. Na domácom poli vláda potrebuje dodatočné financie na zníženie nezamestnanosti a zvýšenie spotreby. Nezamestnanosť má stúpajúcu tendenciu, keď v apríli dosiahla úroveň 10,4 %, pričom medzi najmladšou pracujúcou generáciou je bez práce až 30 % ľudí. To privodí zvýšenie tohoročného vládneho dlhu až na úroveň 1,2 miliardy EUR. Pribrzdenie ekonomiky sa zdôvodňuje znížením hospodárskeho rastu, znížením daní a zvyšovaním výdavkov štátu, najmä však na vyplácanie dávok v nezamestnanosti. Vanhanen si okrem toho musí byť vedomý aj signálov, že Fínsko patrí medzi európske krajiny, ktoré ohrozuje deflácia (inflácia bola v apríli 1,3 %). Pozitívnou stránkou veci je, že Fínsko bolo v máji ohodnotené ako najkonkurencieschopnejšia ekonomika spomedzi 29 krajín a regiónov do 20 miliónov obyvateľov a že krajine tisícich jazier, považovanej za najmenej skorumpovanú krajinu sveta, patrí celosvetové prvenstvo v technologickej pripravenosti.

19. máj - Medzi krajinami, v ktorých riziko deflácie zostáva stredne veľké, sa nachádza Belgicko, Fínsko, Nórsko, Portugalsko, Švédsko a Švajčiarsko.

16. máj - Najvyššiu infláciu zaznamenalo v apríli Írsko so 4,6 %, Portugalsko 3,7 % a Grécko 3,3 %. Nemecko vykázalo s 1,0 % najnižšiu úroveň. Za ním nasledovalo Rakúsko s 1,2 % a Fínsko s 1,3 %.

14. máj - Pri porovnávaní konkurencieschopnosti ekonomík v skupine 29 krajín a regiónov do 20 miliónov obyvateľov sa SR umiestnila na 27. mieste, čo znamená negatívny posun o päť miest z vlaňajšej 23. pozície. V silnej konkurencii prevažne európskych krajín sa najlepšie hodnotenou krajinou v tejto kategórii stalo Fínsko, nasledované Singapurom, Dánskom a Hongkongom.

20. 2. 2003 - Fínsko je technologicky najpripravenejšou krajinou

Na prvom mieste vo svetovom rebríčku technologickej pripravenosti sa umiestnilo Fínsko pred USA a Singapurom. Vyplýva to zo spoločnej správy Svetového ekonomického fóra, Svetovej banky a medzinárodnej manažérskej školy INSEAD. Rebríček 82 krajín zostavovali podľa tohto, nakoľko sú jednotlivé krajiny schopné prosperovať z nových informačných a komunikačných technológií. Na štvrtom a piatom mieste je Švédsko a Island.

Vo svetovom meradle sa Fínsko považuje za najmenej skorumpovanú krajinu a škandály na najvyšších politických postoch sú tu pomerne zriedkavé. Škandál premiérky Annelie Jäätteenmäkiovej sa zapíše do fínskych dejín ako „Irakgate“.