Nástrahy nadšenia

Európska ústava je v týchto dňoch politickým hitom. Joschka Fischer ju včera v Bundestagu označil za dielo storočia. „Navrhovaná ústava nie je kompromisom založeným na najnižšom spoločnom menovateli, ale dobre vyváženým kompromisom,“ uviedol nemecký minister zahraničných vecí pred poslancami na začiatku debaty o rozšírení EÚ. Írsko a Taliansko s jeho nadšením súhlasia a už odštartovali zákulisný boj o miesto, kde sa bude nepochybne historický dokument podpisovať.

Návrh ústavy vypracovaný Konventom a schválený lídrami krajín EÚ na summite v gréckom letovisku Porto Karras je v každom prípade dôležitým kokom smerom k naplneniu veľkolepého projektu zjednotenia kontinentu. No netreba zabúdať, že to je stále iba návrh, ktorý ešte musí prejsť sitom rokovaní na medzivládnej konferencii. Napríklad len Fischerove Nemecko má k textu 57 pripomienok. A vlastné predstavy o rozšírenej EÚ majú aj ďalšie krajiny. Čiže, nebolo by od veci počkať s oslavnými chorálmi až do okamihu, keď práca bude ukončená. Dovtedy by si európski politici mohli vystačiť aj s vecnejšími vyjadreniami.

Nejde pritom len o otázku taktu. Nadnesené slová totiž zaväzujú. A nebolo by dobré, aby sa pod tlakom času a predčasného nadšenia prijal nedokonalý záverečný dokument. Veď európska ústava ovplyvní životy všetkých nás na dlhé obdobie a od jej znenia bude závisieť pevnosť budúcej európskej architektúry. V tomto smere je veľavravné tvrdenie britského denníka Times, ktorý sa so skepsou pozerá už na samotný návrh ústavy. Tento podľa neho vôbec nepribližuje Európu a jej inštitúcie občanom, i keď si to autori návrhu predsavzali. „Žiadna ústava nemôže mať svoju váhu, ak verejnosť dostatočne nepochopí, o čo v nej ide,“ dodáva Times.

Rastislav Boldocký