Zaseknutá sloboda

Mier znamená tvrdú prácu

Najprv sa dlho rokovalo, potom dlho plánovalo a napokon krátko bojovalo, no výsledok takzvanej vojny v Iraku je čoraz viac pochybnejší. Zbrane hromadného ničenia sa niekam záhadne vyparili aj s údajnými teroristami, diktátor Saddám Husajn je už pomaly legendou a čo je najhoršie, v krajine vládne anarchia, prejavujúca sa každodennými útokmi na spojeneckých vojakov, ktorí platia krvavú daň. Dôkazom slepej uličky sú aj pokračujúce sabotáže na dôležité plynovody a ropovody.

Ako uviedol nemecký denník Süddeutsche Zeitung, zdá sa, že Irak sa vymyká spod kontroly USA. Rabovačky, útoky, systematické nivočenie infraštruktúry, politický a hospodársky prepad - krajina medzi Eufratom a Tigrisom sa rozpadá rýchlejšie, ako sa mohol zrodiť jej nový imidž. Bushova vláda plánovala rýchlu vojnu, ale nie dlhú cestu k mieru. Bola podľa všetkého omámená scenármi, že postačí len pád diktátora a ľudia budú od radosti tancovať na uliciach, napísali noviny. V Iraku je však potrebné naučiť sa to, čo platí už niekoľko rokov aj pre Balkán. Mier znamená tvrdú prácu a vojna sa pádom diktátora nekončí. Washington musí uznať, že potrebuje priateľov, aby bol v Iraku úspešný. Mal by sa teda správať skromnejšie a viac spolupracovať ako rozkazovať, konštatoval bavorský denník.

Negatívne ohlasy na kritický stav prichádzajú aj z druhej strany oceánu. Na opísanie povojnovej situácie v Iraku si v USA našli slovo moras. Pred 30 rokmi počas vojny vo Vietname používali viac quagmire. Obe slová majú ten istý význam: močiar, napísal včera francúzsky denník Libération. Otázku, či sa Irak stane pre USA novým Vietnamom, si v Spojených štátoch amerických už kladú mnohí obyvatelia. Nové prieskumy verejnej mienky ukazujú, že verejnosť začína súčasná situácia znepokojovať. Najnovšie prieskumy pre televíznu stanicu ABC a denník Washington Post ukázali, že sedem z 10 Američanov sa obáva, že ich krajina môže byť vtiahnutá do dlhej a finančne nákladnej operácie na udržanie mieru. Z prieskumu ďalej vyplynulo, že 44 percent respondentov pokladá počet obetí na životoch amerických vojakov v povojnovom Iraku za neprijateľný. Bežný Američan si nerobí problémy, či prezident USA George W. Bush nájde v Iraku zakázané zbrane hromadeného ničenia. Toho istého bežného Američana predovšetkým znepokojuje fakt, že amerických vojakov prakticky denne už niekoľko týždňov zabíjajú, tak ako pri poslednom incidente na predmestí Bagdadu. A bežný Američan bude onedlho hlasovať v prezidentských voľbách...

Základom udržania poriadku v krajine je pevná vláda. Tá však neexistuje. Istú alternatívu navrhol Šaríf Alí bin Husajn, ktorý tvrdí, že je dedičom irackého trónu. Irak potrebuje obnovenie monarchie, keďže kráľ by mohol zohrať úlohu neutrálneho ochrancu všetkých politických, náboženských a etnických skupín krajiny, vyhlásil v rozhovore pre televíziu Al-Arabíja. Šaríf Alí, ktorý počas vojenského zásahu podporoval jednotky americko-britskej koalície, podrobil kritike rozhodnutie okupačnej správy rozpustiť iracké ozbrojené sily. „Som presvedčený, že koaličná administratíva konala unáhlene, keď rozpustila armádu. Nebolo to treba,“ uviedol bohatý londýnsky bankár, ktorý sa začiatkom júna vrátil do Iraku. Ako dodal, len malé percento irackých dôstojníkov bolo verných prezidentovi Saddámovi Husajnovi a „nie celá armáda“. Šaríf Alí sa do Iraku vrátil po 45 rokoch strávených v exile, kam sa uchýlili po vyvraždení jeho hašemitskej kráľovskej rodiny dôstojníkmi, ktorí z Iraku urobili republiku. Momentálne stojí na čele Hnutia pre konštitučnú monarchiu. Podľa Šarífa Alího by mali mať Iračania právo zvoliť si svojich vládcov, pričom za najlepšie riešenie označil monarchiu. „Monarchia by zastrešila všetkých Iračanov. Kráľ by bol neutrálny, skôr arbiter ako vládca, ochranca ústavy, ktorý by bránil vzniku diktátorských strán,“ vyhlásil. „Potrebuje neutrálnu inštitúciu, ktorá nikomu nenadŕža,“ zdôraznil Šaríf Alí.

Medzitým členovia amerického Senátu požiadali Busha, aby im povedal celú pravdu o americkom záväzku a o nákladoch na akciu v Iraku. Obávajú sa totiž, že USA budú musieť zostať v obsadenej krajine „najmenej päť rokov“.

(oso)

RASTER

Straty

K včerajšiemu dňu od 1. mája, keď G. W. Bush vyhlásil ukončenie rozsiahlych vojenských operácií v Iraku, v tejto krajiny zomrelo 56 amerických vojakov. Od zvrhnutia sochy bývalého prezidenta Saddáma Husajna v Bagdade 9. apríla zahynulo 98 vojakov USA a celkový počet mŕtvych Američanov v Iraku presahuje 100.