O práve ženy

Včera sme zverejnili z titulnej strany zamyslenie sa pani A. Picot-Nemec O práve ženy k téme, ktoré dnes hýbe koalíciou, ale aj verejnosťou. Dnes ponúkame prvý z ohlasov, pod ktorý sa podpísal Ing. V. Majda, ekonomický námestník DPB, a. s.

Váš apel, aby bigotní katolíci nechali ženy na pokoji a nechali len a len na nich, či si dajú urobiť prerušenie tehotenstva alebo nie, je silný a dojímavý. Koho však dojíma problém druhej strany? Prečo gynekológ, ktorý miluje život a všetko na žene, čo s tým súvisí a chce sa tejto oblasti ako lekár naplno venovať, iba nechce život „prerušiť“ aj napriek tomu musel tento úkon urobiť? Kto je ochotný priznať takémuto gynekológovi právo poradiť žene aj iné riešenie, a tak sa vyhnúť tomu, čo mu jeho svedomie vyčíta ako „zabitie“?

Nechcem polemizovať s vašimi citovými argumentmi. Mám svoje, a tie sú iba pre tých, ktorí sú ochotní počúvať aj druhú stranu. V podstate nechcem nič, iba priznať právo aj nám (nielen veriacim), ktorí potrat považujeme za „zabitie“, že môžeme o tejto veci hovoriť našou vlastnou terminológiou. Koniec koncov budeme používať termín „zabitie“ namiesto „prerušenie“ dôsledne aj bez vášho súhlasu. Možno si potom niektoré ženy uvedomia, že sloboda rozhodovať o živote a smrti niekoho už jestvujúceho nemôže zostať iba na samej žene. A možno niektorá žena urobí (po dohode so svojím partnerom) opatrenia, aby sa nemusela dostať do situácie, v ktorej sa už vlastne nedá slobodne rozhodovať. Nezabúdam, samozrejme, ani na ženy, ktoré boli znásilnené.

Možno aj niektorí učitelia sexuálnej výchovy budú časom pod vplyvom používania pojmu „zabitie“ učiť deti v škole nie techniky bezpečného sexu, ale skôr tému zodpovednosti za svoje konanie aj v sexuálnej oblasti. Totiž v súčasných osnovách je sexuálna výchova zúžená najmä na techniky bezpečného sexu.

Polemika okolo potratov v skutočnosti nie je o práve ženy na svoje telo. To je len zámienka. V skutočnosti ide o právo spoločnosti a jednotlivcov, ktorí spoločnosť tvoria, na formáciu k pravde. Alebo bude „zabitie“ zabitím, a preto treba hľadať spôsob a motiváciu konať tak, aby k takýmto situáciám podľa možnosti nedochádzalo a hľadať aj ďalšie možnosti riešenia, keď k takejto situácii dôjde, alebo sa budeme navzájom klamať vymýšľaním týždňa, dokedy je to ešte len súčasť tela ženy a ani si pritom neuvedomíme, že už sme stratili rozlišovaciu schopnosť. Potom už nerozlišujeme medzi dobrom a zlom, medzi láskou a sexuálnym pudom, medzi úctou k druhému a sebectvom.

A o to v tomto zápase ide, aby biele vždy bolo biele. Aby sme nezhrubli a neuvoľňovali mravné normy až tam, kde vládne zákon hrubej sily. Aby sme sa nevrátili k zákonom, ktoré tu boli na úsvite ľudskej civilizácie. Aby sme nenegovali celý doterajší vývoj morálky. Aby sme mali silu odolávať tlaku obchodníkov s pokušením akéhokoľvek druhu (drogy, antikoncepcia, bezuzdná zábava v pornofilmoch šírená cez TV, videá, kiná, naposledy už aj divadlá). Aby sme dokázali selektovať ponuky obchodu evokujúce potreby aj z hľadiska dlhšej časovej perspektívy, než je prítomný okamih, aby sme nemuseli následky riešiť spôsobmi, ktoré robia z ľudí sebcov. Aby sme chyby nás dospelých nepreniesli v plnej miere na naše potomstvo. Aby nás naše potomstvo nakoniec neodsúdilo na eutanáziu, keď nás už nebude vládať uživiť.