Tunel Sitina unikátom D2

Na razantnejšiu výstavbu náš štátny rozpočet nemá

Symbolickým poklepom na základný kameň sa včera začalo s výstavbou ďalšieho úseku diaľnice D2, ktorý významne pomôže doprave v centre a na severozápadnom okraji Bratislavy. Diaľničný úsek vrátane unikátneho 1,5 km dlhého tunela Sitina z diaľnice smerom od Záhoria (Lamačská cesta - Staré grunty), vyplní posledný chýbajúci úsek na ťahu diaľnice D2 z ČR cez Bratislavu do Maďarska, prípadne do Rakúska. Po uvedení do prevádzky príde k oddeleniu tranzitnej a mestskej dopravy, čo sa nepochybne prejaví aj v parametroch životného prostredia. Dominantným objektom 3,3 km dlhej stavby je tunel Sitina, ktorý budú tvoriť dve samostatné tunelové rúry, každá s dvoma jazdnými pruhmi. Bude vybavený najmodernejšou technológiou, ktorá bude riadiť celý chod tunela, vetranie, osvetlenie, dopravu a v prípade kolíznych situácií aj jeho uzavretie. Novú úsek vrátane unikátneho tunela postaví za vyše 3,5 mld. Sk medzinárodné konzorcium firiem TAISEI Corporation (Japonsko) a švédskej spoločnosti Skanska DS. Tunel, ktorý budú stavbári stavať novou rakúskou metódou, bude vybavený na havarijné situácie výklenkami SOS, požiarnym vodovodom a únikovými cestami. Zo sumy vyše 3,5 mld. Sk bude 82 % tvoriť pôžička od japonských bánk. Minister P. Prokopovič pri slávnostnom akte začatia výstavby zdôraznil mimoriadny význam diaľničného úseku pre Bratislavčanov a návštevníkov hlavného mesta, pretože sa prakticky úplne odkloní z centra mesta tranzitná doprava. Odborníci dúfajú, že v prípade výstavby tunela Sitina sa nebude opakovať situácia z výstavby 5 km dlhého tunela Branisko z roku 1995, ktorý mal byť odovzdaný do používania už v roku 2001. Podľa premiéra M. Dzurindu ďalším termínom mal byť prvý október minulého roka s tým, že by sa prípadne slávnostné otvorenie Braniska uskutočnilo tesne pred voľbami. Stavbu však poznamenal nedostatok financií, pretože pôvodne sa uvažovalo so sumou 3,5 mld. Sk, avšak predpokladá sa, že

konečná suma

na výstavbu tunela dosiahne vyše 6 mld. Sk. Tunel Branisko sa podľa generálneho riaditeľa Slovenskej správy ciest Ing. Dušana Faktora odovzdá do prevádzky v poslednú júnovú nedeľu: „Pevne verím, že výstavba tohto bratislavského tunela bude mať iný priebeh ako výstavba tunela Branisko. Po viacerých posunoch termínu ukončenia dúfam, že 29. jún už bude konečným termínom a novým tunelom prejdú už prvé automobily. Bratislavský tunel Sitina si zaknihuje niekoľko prvenstiev. Bude to prvý diaľničný tunel u nás, ktorý bude hneď od začiatku sprevádzkovaný v plnom profile, čiže sa bude jazdiť v oboch tunelových rúrach. Prvýkrát bude na Slovensku diaľničný úsek stavať zahraničná firma, konkrétne japonsko-švédske konzorcium. Už dnes sa teším, ako sa tu stretneme o štyri roky, keď sa bude celý úsek vrátane tunela odovzdávať do prevádzky.“ Aj keď vo výstavbe diaľničných úsekov v Bratislave vlani odovzdali do užívania úsek Senecká - Mierová a prednedávnom sa začalo s výstavbou diaľničného úseku Viedenská - Prístavný most, celková situácia vo výstavbe diaľnic nie je dobrá a odborníci nie sú spokojní so spomaľovaním tempa výstavby. Podľa harmonogramu majú cestári odovzdať v rokoch 2003 -2006 do užívania iba 28,4 km diaľnic a 2,4 km diaľničných privádzačov. Aj v tomto roku môžu stavbári rátať so sumou iba 8,5 mld. Sk, hoci práve súčasný minister financií Ivan Mikloš v minulom roku vo funkcii ministra dopravy žiadal sumu 13,5 mld. Sk. Dokonca aj májové prerokúvanie aktualizovaného projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest v SR bolo na pôde vlády prerušené a ministri by sa mali k nemu vrátiť až po požadovanej širšej diskusii. Žiaľ, na razantnejšiu výstavbu náš štátny

rozpočet nemá

potrebné prostriedky. Preto sa v aktualizovanom projekte uvádza, že okrem uvedených štátnych prostriedkov, ktoré získa vláda emisiou dlhopisov a čerpaním úverov, môže SR počítať aj s príspevkami z Kohézneho a zo štrukturálnych fondov Európskej únie v celkovom objeme asi 9,3 mld. Sk a prostredníctvom predvstupového fondu ISPA na úrovni 800 mil. Sk. Chýbajúce finančné prostriedky očakáva rezort dopravy aj od súkromných zahraničných investorov a penzijných a dôchodkových fondov.

Jozef Kunik