Dôvody veľkej rošády ukryté

Zamestnávatelia chcú poznať osud svojich príspevkov do FZ

Lepšie a efektívnejšie by mali podľa Ľudovíta Kaníka, ministra práce sociálnych vecí a rodiny SR, fungovať od budúceho roka služby občanom v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí a rodiny. Dôvodmi pripravovanej rozsiahlej reorganizácie sú: rušenie okresných úradov a potreba zabezpečiť fungovanie špeciálnej štátnej správy na úseku sociálnych vecí, snaha zjednodušiť kontakt s úradmi občanom, ktorí tieto služby vyhľadávajú a čerpanie prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu (ESF).

Namiesto 79 odborov sociálnych vecí, takého istého počtu okresných úradov práce (OÚP) a ôsmich krajských úradov práce (KÚP) by malo vzniknúť 45 územných úradov, pričom 121 kontaktných miest by malo zostať zachovaných. Pasívna politika trhu práce (PPTP), teda vyplácanie podpory v nezamestnanosti, prejde na Sociálnu poisťovňu. Vyplácanie štátnych sociálnych dávok má prejsť do pôsobnosti nových úradov, rovnako ako aktívna politika trhu práce (APTP). Táto rošáda ušetrí asi tisíc pracovných miest, ktorými by ministerstvo najradšej posilnilo pracoviská na južnom a východnom Slovensku. „Snažíme sa budovať tieto budúce úrady podľa logiky, nie tak, že jednoducho zlepíme dva úrady,“ tvrdí štátny tajomník Miroslav Beblavý. V súčasnosti jeho pracovná skupina preveruje jednotlivé pracovné činnosti oboch úradov, ktoré majú vytvoriť nový subjekt, a prehodnocuje ich. V prípade zrušenia Národného úradu práce nejde podľa neho o nejakú revolučnú zmenu, len o ďalší stupeň vývoja. Tvrdí, že chcú čo najlepšie využiť jestvujúci potenciál zamestnancov i manažérov. Neráta ani s dramatickými personálnymi zmenami. Avšak zo stoviek manažérov (79 riaditeľov OÚP, 8 riaditeľov KÚP, námestníkov a ďalších vedúcich pracovníkov na generálnom riaditeľstve NÚP) zostane asi tretina. Napriek nadšeniu vedenia ministerstva, osobitne M. Beblavého, ktorý je za celú sociálnu oblasť zodpovedný, nie všetci, ktorí majú k veci čo povedať alebo sa jej rozumejú, s týmto nadšením súhlasia. Zásadné námietky k reorganizácii vyslovuje KOZ a viac času na diskusiu, z ktorej by mohla vyplynúť konečná podoba zabezpečovania uvedených služieb, by privítala Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení. KOZ i AZZZ namietajú proti zrušeniu tripartitného systému riadenia, ktorý sa uplatňuje vo verejnoprávnom NÚP. Presun výplaty podpôr v nezamestnanosti na Sociálnu poisťovňu považuje AZZZ za racionálny krok v administratívnej činnosti. Požaduje však konkrétnejšie informácie o tom, ako bude zabezpečená aktívna politika trhu práce a ako sa budú využívať peniaze, ktoré ako poistenie v nezamestnanosti odviedli zamestnávatelia i zamestnanci. M. Beblavý odôvodňuje potrebu pripravovaných zmien aj vysokou mierou korupcie - aj preto chce ministerstvo definovať nástroje APTP priamo v zákone tak, aby sa čerpanie prostriedkov stalo nárokovateľným. Zároveň ráta s tým, že financovanie APTP sa bude v budúcnosti diať prevažne z Európskeho sociálneho fondu z kapitoly Ľudské zdroje. To si však vyžaduje spolufinancovanie. Ak by služby zamestnanosti vrátane APTP mal zabezpečovať štátny úrad, tak z prostriedkov štátneho rozpočtu, teda z peňazí daňovníkov. AZZZ zdôrazňuje, že zamestnávatelia zaplatili Národnému úradu práce miliardy korún, ktoré sa na APTP dosiaľ nevyužili a ani sa s nimi v tohoročnom rozpočte NÚP nepočíta. Čo sa s týmito peniazmi stane? Budú zoštátnené!?

„Ministerstvo práce je na základe požiadavky EÚ tzv. riadiacim orgánom pre Európsky sociálny fond,“ prízvukuje M. Beblavý. „To znamená, že musíme nakoniec schváliť a podpísať každý projekt. Zároveň tu bude - tiež na základe požiadavky únie - tzv. monitorovací výbor, v ktorom budú zástupcovia KOZ, AZZZ aj samospráv,“ vysvetľuje štátny tajomník. Podľa neho vedenie NÚP nepredložilo žiadnu presvedčivú argumentáciu, prečo by ten projekt nebol vhodný a dodáva, že „NÚP je absolútne nepripravený na čerpanie fondov. Na úrade práce berú APTP a štrukturálne fondy ako dve rôzne témy, pričom by to malo byť spojené“. Problematické by podľa jeho mienky bolo pri zachovaní súčasnej štruktúry aj spolufinancovanie, pretože by projekty museli prechádzať viacnásobným schvaľovaním cez tripartitné štruktúry OÚP a generálneho riaditeľstva NÚP, čo by prípravnú fázu neúmerne predĺžilo. Tieto tvrdenia sú v príkrom rozpore s tým, čo je známe o činnosti NÚP v oblasti čerpania eurofondov a prípravy na spravovanie a využívanie Európskeho sociálneho fondu. Už v roku 1999 vytvoril NÚP podmienky na činnosť Vzdelávacieho inštitútu pre ESF. Uskutočnila sa v ňom séria vzdelávacích podujatí o ESF, na ktorých sa zúčastnilo viac ako 400 predstaviteľov verejnej správy, mimovládnych inštitúcií a ďalších príjemcov pomoci z ESF. Tréningoví manažéri vypracovali Národný vzdelávací plán pre ESF, ktorý predpokladal vyškoliť asi 1600 osôb. Vzhľadom na postoj rezortného ministerstva v roku 2001 sa školiace aktivity obmedzili len na vlastných zamestnancov NÚP. Národný úrad práce predložil od roku 2000 projekty pre program PHARE zamerané na rozvoj ľudských zdrojov, na zlepšenie zamestnateľnosti Rómov i na optimalizáciu fungovania Garančného fondu, ktoré získali súhlas EK. Ich hodnota je takmer 9 miliónov EUR. Viac ako dva milióny EUR získal NÚP na 65 projektov v rámci Grantovej schémy rozvoja ľudských zdrojov prostredníctvom poradenstva a vzdelávania v regiónoch Košice, Prešov a Banská Bystrica. Ďalšia grantová schéma pre všetky regióny je pripravená a čaká len na súhlas ministerstva. Na GR NÚP sa dnes venuje tejto agende 11 pracovníkov, ďalších 99 z celého Slovenska sa školí jednak vo vyhodnocovaní projektov, jednak v problematike koordinácie projektov ESF. Zdá sa, že ministerstvo o tom nevie, inak by využívanie ESF zasadilo do iného rámca.

Zuzana Krútka