Euro až o desať rokov

V stup do EMÚ nie je šprint, ale beh na dlhé trate

Ešte si niektorí občania kandidátskych krajín nevydýchli zo šprintu k referendovým urnám a už ich politici pokukujú po novom cieli. Už im nestačí EÚ, všetci sa túžia dostať do Európskej hospodárskej a menovej únie (EMÚ) a platiť spoločnou európskou menou. Nezáleží na tom, čo hovoria analytici z kandidátskych krajín a ekonómi z Európy či zo Spojených štátov. Cieľ je daný, vstúpiť do EMÚ „čo najskôr“, najlepšie však ešte počas ich volebného obdobia.

Adepti na členstvo v únii majú oproti terajším členom EÚ, ktorí v peňažnom obehu dali pred eurom prednosť domácej mene, možno jednu výhodu. Na rozdiel od Británie, Dánska či Švédska, 10 krajín zo strednej a z východnej Európy bude musieť euro niekedy prijať. Kým v Británii je bytostnou otázkou, či vôbec vstúpiť do EMÚ, na Slovensku je dôležitá odpoveď, kedy prijať euro. Ekonómi sú zajedno, že najvhodnejším čas bude, keď pozitíva prevážia negatíva.

Dnes už ako vtip pôsobí správa z polovice roku 1999 o tom, ako sa kandidátske krajiny zaväzovali, že budú pripravené spolu so vstupom do EÚ prijať aj spoločnú európsku menu. Stojac pred bránami únie si politici uvedomujú, že najbližší teoreticky možný termín je rok 2006, t. j. dva roky po vstupe do EÚ. Podmienkou však zostáva splniť prísne konvergentné (Maastrichtské) kritériá.

Predstava platiť jednotnou menou v spoločnej Európe už na konci prvého desaťročia nového milénia je lákavá. Takáto predstava však môže byť vzdialená realite. Prijatie eura totiž nie je otázkou politickej vôle, ale otázkou ekonomickej schopnosti jednotlivých ekonomík nielen kandidátskych krajín, ale aj eurozóny. Jednoducho, o EMÚ by nemali rozhodovať politici, ale ekonomické kritéria, pričom netreba preceňovať ani ich možnosti.

Vstup Slovenska do EMÚ a zároveň prijatie eura nebudú podľa Asociácie ekonómov Slovenska (AES) reálne v roku 2006. Tento dátum si podľa AES stanovilo za cieľ Ministerstvo financií SR. Informoval o tom podľa agentúry SITA Maroš Baľo z AES. Reálny vstup Slovenska vidí Baľo najskôr o desať rokov po vstupe do EÚ, čo však podmieňuje pripravenosťou slovenskej ekonomiky. V novom dokumente, ktorý nedávno vypracovalo ministerstvo financií spolu s NBS, sa uvádza, že pravdepodobným termín vstupu je obdobie okolo roku 2008.

Väčším problémom ako samotné plnenie Maastrichtských kritérií je však reálne ekonomické priblíženie sa priemeru EÚ. Tu už nejde o politické preteky, kto skôr ukončí predvstupové kapitoly a rokovania. Tu ide o schopnosť nášho hospodárstva a jeho subjektov prispôsobiť sa novým ekonomickým podmienkam. Slovensko by malo prijať euro, keď to bude pre občanov a firmy vyhovujúce, pričom si musí všímať aj okolité krajiny.

Nie je vonkoncom nezaujímavé pozrieť sa na problematiku rozšírenia eurozóny aj z hľadiska jej terajších členov. Podľa niektorých ekonómov ( M. D. Levy) je už dnešná 12-členná menová únia príliš veľká a vzdialená myšlienke optimálnej menovej oblasti. Zároveň vo verejnosti stále rezonujú minuloročné prognózy nositeľa Nobelovej ceny Miltona Friedmana, ktorý eurozóne predpovedá do 5 - 15 rokov rozpad. Príčinou majú byť nielen kultúrne, ale hlavné ekonomické rozdiely medzi krajinami starého kontinentu. Aj preto sa obyvatelia Británie a Švédska nehrnú do EMÚ, aj preto eurozóna (naposledy Pedro Solbes) vysiela nejasné signály o prípadnom rozšírení.

Marcel Laznia