Stane sa z vývozcu nákupca?

Prognózy hovoria o raste spotreby elektriny u nás, ako aj v Európe

Slovenská nukleárna spoločnosť (SNUS) považuje schválenie výstavby piateho jadrového reaktora fínskym parlamentom za jeden z dôkazov renesancie jadra. Hodnotí to ako prejav racionálneho prístupu fínskych politikov, ktorí uznali, že jadrové elektrárne (JE) sú bezpečným, environmentálne najpriateľskejším a najekonomickejším spôsobom výroby elektrickej energie, hovorí sa v stanovisku SNUS. Jadrová energia je podľa tohto združenia, ktoré si kladie za úlohu viesť dialóg s verejnosťou, politikmi a médiami, nezastupiteľným zdrojom energie. Celosvetovo sa v súčasnosti vyprodukuje z jadra 16 % elektriny, pritom v štátoch EÚ 35 %. Spotreba energie sa vo svete zvyšuje ročne približne o dve percentá, čo sa podľa SNUS nedá pokryť úsporami ani výrobou z fosílnych zdrojov či alternatívnych zdrojov. Počet jadrových elektrární a výroba z nich trvalo rastie, k čomu podľa združenia prispieva aj trend predlžovania životnosti jadrových blokov vo svete až na 60 rokov pri trvalom zvyšovaní ich bezpečnosti.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) očakáva rast jadrovej kapacity vo svete do roku 2005 o 4 až 7 % a od roku 2005 do 2010 od 7 do 15 %. Expanziu jadra by podľa agentúry mal zabezpečiť najmä nárast produkcie elektriny v jadrových elektrárňach v Ázii a v strednej a vo východnej Európe. Faktom totiž je, že vlani bolo uvedených do prevádzky šesť nových energetických zariadení, z toho jeden v Českej republike, štyri v Číne a ďalší v Kórejskej republike. Aj tým vlani zvýšili jadrové elektrárne vo svete svoju produkciu o jedno percento.

Vážnosť situácie s vývojom emisií oxidu uhličitého z fosílnych palív nabáda na ostražitosť pred znižovaním podielu elektriny a tepla z jadrových zdrojov. Kým v roku 2005 sa predpokladá celosvetová produkcia oxidu uhličitého asi sedem miliárd ton, na rok 2025 prognózy hovoria už o vyše 10 miliardách ton. Podľa niektorých zahraničných názorov jadrová energetika sa však zatiaľ nemôže tešiť zo svojej renesancie. Mohlo by to byť až vtedy, ak by dokázala, že cenami dokáže súťažiť s inými zdrojmi jej výroby. Rovnako problémom zostáva aj skladovanie vyhoreného paliva a likvidácia odstavených jadrových reaktorov.

Celý proces však treba vidieť v jeho zložitosti. Zabezpečenie dostatku energie a snaha zabrániť klimatickým zmenám na Zemi uprednostňujú výstavbu jadrových elektrární. Avšak liberalizácia trhu s elektrickou energiou vedie k opačnému pohybu. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) preto vyzvala na novú diskusiu o budúcnosti jadrovej energetiky v súvislosti s klimatickými zmenami, vyvolávanými emisiami oxidu uhličitého.

Slovensko zatiaľ dosahuje aktívne saldo zahraničného obchodu s elektrinou. Ak odstavíme elektráreň V-1 v Jaslovských Bohuniciach v roku 2006, prípadne 2008, elektrinu budeme musieť dovážať, čo by znamenalo zmenu salda na pasívne. Vývoj v spotrebe elektriny je kľúčový najmä pre odhady návratnosti investičných projektov. V štúdii o dostavbe blokov č. 3 a 4 v Mochovciach predpokladá spoločnosť Deloite & Touche výhodnosť dostavby pri dodržaní ročného asi 1,5- až 2-percentného rastu spotreby elektriny v SR, čo je mierne pod vývojom v EÚ (2 až 2,5 %). Podľa tzv. vysokého scenára odhadu vývoja by spotreba elektriny mala v Európe v roku 2010 dosiahnuť 36,1 TWh (podľa nízkeho scenára 31,3 TWh) a v roku 2020 45,8 TWh (vysoký scenár) či 35,7 TWh (nízky scenár). Ako nás informovali zo SNUS, Slovensko má v tomto roku dostať za predaj emisných kreditov 1,4 mil. USD cez Sumitomo Corp. vďaka jadrovej energetike.

Vladimír Turanský