Svetlo na konci tunela

Príjemné starosti prešovskej SAD s cestovným poriadkom

Slávnostné prestrihnutie pásky v nedeľu napoludnie, predtým premiéra Te Deum Svetlo na konci tunela komponovaná autorom B. Herstekom na túto príležitosť, okorenené slávnostnými príhovormi, napríklad predsedu slovenskej vlády M. Dzurindu, znamenalo, že slovenská dopravná verejnosť dostala do užívania prvý diaľničný tunel Branisko spolu s diaľničnými úsekmi Behárovce - Fričovce. Slovensko sa teda môže konečne pochváliť tým, že v poslednom čase sa tu podarilo urobiť aj taký tunel, cez ktorý nesublimovali erárne peniaze. Aj táto stavba však vyšla daňových poplatníkov viac, než vykazoval pôvodný rozpočet. Ten, zostavený ešte v roku 1996, hovoril o 4,8 mld. Sk (na to sa musí pamätať aj predseda vlády, ktorý ešte za čias jeho šéfovania rezortu tam chodil na kontrolné dni), no kým sa tri zo štyroch etáp výstavby vyše 15 km dlhého diaľničného úseku vrátane samotnej pravej tunelovej rúry dokončili (štvrtou je ešte nedokončená ľavá tunelová rúra), daňových poplatníkov táto akcia vyšla o niekoľko sto miliónov viac. Dôvody treba zrejme hľadať v tom, že tento vari najnáročnejší úsek diaľnice D1, konkrétne tunel, bol projektovaný a budovaný podľa princípov Novej rakúskej tunelovacej metódy (NRTM), ktorá bola na Slovensku prvýkrát použitá, podobne ako nehorľavá cementobetónová konštrukcia vozovky, najmä po katastrofách v diaľničných tuneloch s asfaltovým povrchom, a práve tie si vyžiadali aj ďalšie peniaze na zvýšenie bezpečnosti. Ďalšou pohnútkou mohla byť zaužívaná prax na Slovensku, napríklad prípad Národného divadla v Bratislave alebo nového terminálu košického letiska, podľa ktorej poddimenzované stavby na začatie majú väčší úspech, ako keď sa prizná reálna, vyššia suma, a potom už nič neostáva, len stavbu dokončiť, však peniaze sa na to len nejako nájdu. Pyšní sme teda na svoj päťkilometrový tunelík, hoci podobných vo Švajčiarsku, v Rakúsku a inde je nepomerne viac, ale aj zato vďaka. Narobí príjemné starosti napríklad prešovskej SAD so zostavovaním nového cestovného poriadku i kalkulácie, lebo ušetrí čas i pohonné látky. Už je známe, že v podobných prípadoch tunelovania sa na Slovensku bude pokračovať. V štádiu prípravy je už výstavba tunela Sitina v rámci diaľnice D2 vedenej cez územie Bratislavy a schválený je aj tunel Horelica ako súčasť obchvatu Čadce na diaľnici D3. Ostáva veriť, že pri tých ďalších sa zainteresovaní vo výstavbe poučili z Braniska a nebudú mávať rozpočtami a ani termínmi odovzdávania, ktoré politici mali snahu využiť ako objekt v predvolebných ťaženiach.

Ladislav Kulik