A ČO DEMOKRACIA?

Demokracia v princípe existuje. Problémom však je otázka, čo sa pod ňou rozumie. A v poslednom čase sa tento problém čoraz viac vyhrocuje. Zatiaľ čo Pentagón predkladá americkému Kongresu projekt pod názvom Total information awarness, čiže Totálna informačná bdelosť, ktorého cieľom je vytvoriť megabanku osobných dát všetkých obyvateľov našej planéty (s výnimkou Američanov), taliansky garant ochrany súkromia občanov bije na poplach a upozorňuje na nebezpečenstvo najnovších a dosiaľ nevídaných snáh o totálnu kontrolu a sledovanie ľudstva, prichádzajúcich z druhej strany Atlantického oceána. Americké ministerstvo obrany chce v mene boja proti terorizmu vytvoriť gigantický elektronický archív, do ktorého majú prúdiť veľtoky informácií od údajov o žiadostiach o cestovné pasy a víza, o povoleniach k pobytu, vodičských preukazoch, vystavených letenkách až po informácie o priestupkoch proti zákonom. Vo svetovej informačnej megabanke, riadenej softvérom s doteraz nemysliteľnou technologickou potenciou, merateľnou v petabytoch, čo je v biliónoch bytov, by sa mali sústreďovať dokonca i radarom nasnímané zábery kohokoľvek z nás. Tie by v prípade potreby mali slúžiť na okamžitú identifikáciu.

Vynára sa pred nami ďalší konflikt. Nesmierne tvrdý, a to najmä preto, že na jednej strane budú stáť traja silní hráči - veda, technológia a mocichtivosť vládnucich kruhov, zatiaľ čo na strane druhej bude len jeden aktér - kultúra zákona, ktorá bude bojovať za základné práva občanov celého sveta v čase, keď sa ľudské telo stane telom elektronickým, keď sa transparencia zmení na verejnú nahotu a komunikácie budú kolonizované trhmi pozdĺž autostrády Internetu.

V súčasných demokratických spoločnostiach sa už začal predzápas. Verejné priestranstvá, či už tradičné ako letiská, stanice, autostrády a námestia, alebo priestory technologické ako telefón, internet a elektronická pošta, sú čím ďalej viac vystavenejšie pozornosti politického oka, ktoré nás sleduje za výdatnej pomoci telekamier, vynachádzavých rozpoznávacích techník a zhromažďovania osobných údajov. Svoju pozornosť však nezameriava len na ľudí na pokraji spoločnosti či zákona, ale na členov celej svetovej pospolitosti. Výsledkom je, že ľudia sa začínajú zdržiavať na verejnosti čo najmenej a za múrmi svojich domovov sa snažia uchrániť svoje súkromie a paradoxne aj vedomie vlastnej osobnej slobody. A tu niekde sa ukrýva začiatok konca demokracie...

Nie menej alarmujúce je dominantné postavenie biopolitiky v niektorých dnešných spoločnostiach. A tu už nestačí chrániť len súkromie občana, tu sa treba postaviť na obranu pred technopolitickou mocou, ktorá útočí a prisvojuje si všetky aspekty života každého jedinca. Taliansky garant ochrany súkromia občanov vo svojej výročnej správe parlamentu konštatoval, že žijeme vo svete, kde sa život zmenil na neustálu výmenu informácií, kde sa ľudské telo stáva passwordom, kde odtlačky našich prstov, farba očí, naša DNA a ďalšie biometrické údaje zapĺňajú databázy, ktoré možno v každej chvíli konzultovať v záujme klasifikovania, sledovania i potrestania každého z nás. Stačí vsunúť jeden malý čip pod kožu a kontrola našich aktivít bude zabezpečená. Ľudské telo sa stane pohybujúcim sa objektom, ľahko sledovateľným na diaľku satelitnou technológiou. Ako potom skončí demokracia, ktorej občania sa budú pohybovať na elektronickom vodidle?

Svet sa stal nebezpečným miestom pre život. Americká vláda musí aj za cenu nepopulárnych opatrení a krokov chrániť svoju krajinu pred terorizmom. Garanti ochrany súkromia obyvateľov demokratických krajín chcú uchrániť najzákladnejšie ľudské práva, medzi ktoré rozhodne patrí aj právo každého jedinca rozhodovať o použití vlastných osobných dát. Tendencie biopolitickej a technopolitickej moci nemožno zvrátiť. Boj proti svetovému terorizmu nemožno zastaviť. Nemožno však ani na ich oltár obetovať slobodu, rovnosť a demokraciu.

Viera Stará