DOSTANEME SA BLIŽŠIE

Vládny kabinet včera schválil východiská štátneho rozpočtu na budúci rok. Jeho deficit by mal v roku 2004 dosiahnuť 63,649 mld. Sk, keď by jeho príjmy mali dosiahnuť 252,069 mld. Sk a výdavky 315,718 mld. Sk. Schodok rozpočtu by mal teda predstavovať 63,6 mld. Sk. Rozpočtová politika bude sledovať cieľ priblíženia sa k 3-percentnej hranici deficitu verejných financií, ktorú plánuje vláda dosiahnuť v roku 2006. Už na budúci rok by mal deficit predstavovať 3,9 % predpokladaného HDP pri schodku 50,4 mil. Sk. Do východísk štátneho rozpočtu sú zakomponované aj návrhy výdavkových limitov rozpočtových kapitol. Cieľom tohto postupu je preniesť ťažisko rozpočtových prác na etapu prípravy a schvaľovania východísk štátneho rozpočtu. Limity jednotlivých kapitol sú koncipované tak, aby umožnili plnenie ich základných funkcií. Priestor na nové aktivity vytvárajú iba v minimálnej miere. Prostriedky na ne budú zabezpečované predovšetkým z fondov EÚ a z dodatočných zdrojov štátneho rozpočtu. Ich objem však bude determinovaný priebehom pripravovaných reforiem a iných opatrení zameraných na znižovanie verejných výdavkov. K rozdeľovaniu dodatočných prostriedkov na pokrytie nových aktivít dôjde až pri schvaľovaní samotného návrhu štátneho rozpočtu, teda v septembri. Termín na predloženie konkrétnych návrhov príjmov a výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol ich správcami ministerstvu financií je stanovený na koniec júna. Ministerstvo návrhy spracuje a navrhne vláde spôsob ich financovania.

Postupy pri príprave budúcoročného rozpočtu boli podrobené niekoľkým zmenám, ktoré boli potrebné vzhľadom na naše očakávané pripojenie sa k Európskej únii v máji 2004, pokračovanie decentralizácie a postupujúcu reformu verejných financií. Pretože ešte prebiehajú prípravné etapy zavedenia ďalších legislatívnych zmien a v niektorých prípadoch stále nebolo rozhodnuté o konečnej podobe reforiem, vládou prijaté východiská ich ešte nezohľadňujú. Nepredpokladá sa pri tom, že by zavedené reformy mali za následok zvyšovanie tlaku na štátny rozpočet, naopak počíta sa v ich dôsledku so vznikom priestoru na financovanie nových aktivít.

Na stránke príjmov štátneho rozpočtu pribudne budúci rok 16,7 mld. Sk. Daňové príjmy rozpočtu by mali predstavovať 217,2 mld. Sk, v rámci čoho sú už zakalkulované aj zmeny, ktoré môže spôsobiť daňová reforma. Nedaňové príjmy štátneho rozpočtu dosiahnu podľa odhadov 11,6 mld. Sk. Granty a transfery by mali štátu priniesť 22,2 mld. Sk a príjmy z finančných operácií ďalšiu miliardu Sk. Predpokladaná úroveň zdrojov z EÚ predstavuje 11,295 mld. Sk. Čerpanie z fondov predvstupovej pomoci, zo štrukturálnych operácií a zo záručnej sekcie EAGGF vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu očakáva ministerstvo MF v objeme 26,122 mld. Sk.

Výdavková časť štátneho rozpočtu vzrastie medziročne o 24,3 mld., na čom sa budú výraznou mierou podieľať odvody do rozpočtu EÚ, zvýšené výdavky na mzdy a poistné, tovary a služby spolu s výdavkami štátu na štátnu prémiu pri stavebnom sporení a príspevok k hypotekárnym úverom. Na priority vlády je určených 5,1 mld. Sk, železnice si z rozpočtového koláča ukroja 6,6 mld. Sk a na výkony vo verejnom záujme odsúhlasil rezort financií 4,8 mil. Sk. Suma vyčlenená na bytovú politiku bude rovnako ako v tomto roku predstavovať 7,375 mld. Sk, pričom preferované budú hypotekárne úvery. Výška rozpočtu pre slovenské cesty predstavuje 13,7 mld. Sk, pričom výstavba diaľnic by mala spotrebovať 8,5 mld. Sk. Pre poľnohospodárov dôjde v súvislosti so vstupom do EÚ k navýšeniu priamych agrárnych platieb spoločenstva z vlastných zdrojov SR na úroveň 40 % objemov bežných u západoeurópskych farmárov. Budúcoročné štátne dotácie pre sektor školstva vzrastú o 6,4 % na 8,3 mld. Sk. V prípade rozbehnutia reforiem a pri zachovaní tohtoročného objemu verejných výdavkov nepredpokladá minister financií Ivan Mikloš vznik žiadnych nových dlhov v rezorte zdravotníctva.

Predpokladom pre návrh východísk ŠR bolo 4,1-percentné tempo rastu HDP, priemerná ročná inflácia vo výške 8,1 % a 15,4-percentná priemerná evidovaná miera nezamestnanosti počítaná z disponibilného počtu nezamestnaných.

Ľubica Martauzová