Taká malá krajina má toľko úradov

Verejný odpočet daňovej správy na Daňovom riaditeľstve SR v Banskej Bystrici bol zameraný na najdôležitejšie oblasti, ktoré pomáhajú podporovať aktivity v daňovej oblasti, na zlepšenie informačných kanálov, informatiku, nedoplatky a formy lepšej spolupráce s daňovníkmi. Zákon č. 150 z roku 2001 priniesol zmenu v názve a vznik Úradu daňového preverovania. V súvislosti so vstupom do EÚ vlani v septembri vznikol centrálny orgán na zabezpečenie kontaktu s EÚ, pričom od novembra pracuje na každom daňovom úrade kontaktná osoba. Od mája 2004 sa začne aj rozsiahla informačná kampaň. Vlani začal pôsobiť aj daňový úrad pre vybrané subjekty so sídlom v Bratislave a takmer ročná existencia ukázala jeho opodstatnenosť. Bol zameraný na 150 podnikateľských subjektov, ukazuje sa, že počet jeho zamestnancov bol primalý a do budúcnosti by sa mal dobudovať. Zoštíhľovanie a nevyhnutná reforma neobíde 102 súčasných daňových úradov, ktorých

je príliš veľa

na takú malú krajinu ako Slovensko. Dnes je napríklad 17 takých, ktoré nemajú ani 20 zamestnancov a 61 má do 50 ľudí. V Maďarsku, ale i v Bulharsku je situácia veľmi odlišná od našej, pretože prevláda tendencia vytvárať veľké daňové úrady. Reforma štruktúry ráta so zlúčením malých úradov s najbližším, pričom namiesto neho pôvodný bude slúžiť iba ako informačné pracovisko, ktoré by mohlo mať kanceláriu aj na mestskom úrade. Daňové úrady by mohli sídliť v sídlach bývalých okresov a stačilo by ich 40, ktoré by mali po 200 zamestnancov. Na porovnanie, v susednom Maďarsku majú 22 úradov, ktoré zabezpečujú aj sociálne odvody, a aj SR vidí cestu takéhoto modelu. V Bulharsku bude do roku 2005 celkovo 19 daňových úradov. Komunikáciu s daňovou sférou budú čím ďalej, tým viac zabezpečovať elektronické médiá. V strednodobom výhľade sa má daňová správa ciel transformovať na modernú správu, pričom podľa údajov medzinárodných misií a monitorovacej misie

z hľadiska legislatívy

sa SR priblížila požiadavkám EÚ. Zmeny podnikateľského prostredia však prinášajú aj nové moderné postupy, napríklad v elektronickom podávaní daňových priznaní. Pred vstupom do EÚ je nevyhnutné zabezpečiť prepojenie informačného systému SR s členskými krajinami EÚ a zriadiť útvar, ktorý bude sprostredkúvať výmenu informácií medzi SR a ostatnými krajinami v oblasti DPH. Nové možnosti však prinášajú aj investície. Vlaňajší rozpočet rátal s 2,96 mld. Sk, skutočnosť prevýšila 3 mld. Sk. Kapitálové výdavky dosiahli sumu 576 mil. Sk a smerovali do nákupu pozemkov (199 mil. Sk), nákupu budov, kancelárskej techniky, do rekonštrukcie strojov. V tomto roku však prestal existovať osobitný účet, ktorý viedlo MF SR, a daňová správa má k dispozícii len 60 % vlaňajších prostriedkov. V daňovej sfére v SR pôsobí 5644 pracovníkov, z nich je 1825 kontrolórov a 1788 správcov. Mzda vlani oscilovala pri sume 15 864 Sk, pričom vzrástla oproti roku 2001. Ako však na verejnom odpočte zaznelo, odmeňovanie pracovníkov daňovej správy je podcenené, na čo poukázali aj monitorovacie misie. Aj to je dôvodom, prečo sa pracovné miesta nenapĺňajú. Najmä v Bratislave

nie je záujem

o túto prácu, chýba niekoľko desiatok správcov daní. Záujem je najmä o mladých ľudí, tí však na nízky začiatočnícky plat nereflektujú. Asi 3800 zamestnancov je vo veku od 31 do 50 rokov a stredoškolské vzdelanie má 1960 ľudí. Vysokoškolákov, ktorí ukončili VŠE, je 1665 a 600 má ekonomický smer. Slabinou je právnické vzdelanie, ktoré má len 176 zamestnancov. Jedna z dôležitých činností je kontrola. Len vlani sa uskutočnilo 54 430 kontrol, čo je na jedného pracovníka 32,8 kontroly. V Banskej Bystrici sa ich uskutočnilo 9000, v Bratislave vyše 7000. Efektívnosť týchto kontrol nie je však taká, ako očakávali, pretože až 80 % z nich končí bez nálezu. V roku 2003 mieni manažment daňovej správy tento nelichotivý trend zmeniť novými postupmi, ktoré by mali

kontroly skrátiť

a zefektívniť. Elektronická kontrola umožní rýchle prehľadávanie účtovných kníh a záznamov. Vlani stúpol počet evidovaných a registrovaných daňových subjektov. Ku koncu decembra 2002 ich bolo 3 148 148, pokles bol u právnických osôb, nárast u fyzických. Vlaňajší rok bol z hľadiska výberu daní dobrý, plán sa prekročil o 8,9 mld. Sk, čo bolo viac ako v roku 2001. Ovplyvnili to výbery pri dani z majetku, pri dani vyberaných zrážkami, z príjmu právnických osôb. A ako sa vyvíjala oblasť nedoplatkov? Ku koncu roku 2002 ich evidovali 75,016 mld. Sk, pričom nevymožiteľný dlh predstavuje 65 %. Vymožiteľných je 34 mld. Sk, z nich 13,8 mld. Sk sú sankcie. Najväčší podiel na nedoplatkoch, takmer 50 %, má DPH. Napríklad vyše 2 mld. Sk dlhujú rozpočtové organizácie - nemocnice (800 mil. Sk) a železnice. Napriek týmto číslam cítiť v nedoplatkoch mierny pokles. Vývojom nedoplatkov sa pracovníci daňovej sféry zaoberali na aprílovom zasadnutí 2003 s tým, že vypracovali podrobnú analýzu, ktorá je na pripomienkovom konaní. Cieľom je, aby sa už od budúceho roka vykazovali len reálne vymožiteľné pohľadávky. V nadväznosti na zákon č. 446/2002 Z. z. o vzájomnej pomoci

pri vymáhaní

niektorých finančných pohľadávok sa daňová správa bude venovať aj vymáhaniu niektorých pohľadávok, a to na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná. Daňová správa plní aj svoju ďalšiu úlohu - službu verejnosti, ktorá vlani znamenala okrem iného aj 11 400 telefonických konzultácií a asi 2500 osobných. Zamestnanci absolvujú rôzne vzdelávania, začnúc adaptačným, špecializovaným, doplnkovým, inovačným a končiac funkčným. V súčasnosti sa vynára ďalší problém. Od roku 1993 budovaný informačný systém kapacitne nestačí. Aj preto už v roku 2002 sa začalo s vytváraním informačného podsystému, ktorý sa testuje, a do prevádzky by sa mal uviesť v roku 2004.

Eva Berčíková