Ambiciózna, no aj s rizikami

Nie je dobre možné oddeliť priame dane od nepriamych

Daňovú reformu, ktorú minulý týždeň vláda schválila, hodnotia analytici väčšinou ako ambiciózny program so správnymi cieľmi. Vzápätí však varujú, že jej realizácia môže vyústiť do ťažkostí s postupným znižovaním schodkov verejných financií, ak sa uskutoční narýchlo. Jej prínosom je predovšetkým zjednodušenie výberu daní. Rizikovým miestom je skutočnosť, že nie je možné oddeliť priame dane, teda dane z príjmov, od nepriamych, ktorými sa zdaňujú tovary a služby. Ide o spojené nádoby. Zníženie dane z príjmov si štát vyrovná zvýšením spotrebných daní. To podstatne zredukuje trhový priestor, trhová spotreba bude klesať, čo v konečnom dôsledku vedie k problémom menších firiem. O nutnosti daňovej reformy nepochybuje nikto, ale na jej konkrétnu podobu sú rozdielne názory. V súčasnosti len v dvoch krajinách Európskej únie majú zavedené jedno daňové pásmo. Zavedenie jednotnej dane z príjmu by napríklad podľa prepočtov expertov SMK postihlo najmä domácnosti s mesačným príjmom 12- až 25-tisíc korún. KDH a ANO navrhovali 14- až 15-percentnú sadzbu DPH. Cieľom daňovej reformy je sprehľadniť a zjednodušiť súčasný daňový systém a preniesť váhu z priamych na nepriame dane. Daňová reforma okrem zavedenia rovnej dane z príjmov na úrovni 19 % pre všetky druhy príjmov právnických aj fyzických osôb prináša zvýšenie spotrebných daní a ruší tzv. trojdane a miestnych poplatkov. Opozícia odmieta návrh daňovej reformy. Podľa nej je v príkrom rozpore s ústavnými princípmi sociálne a trhovo orientovanej ekonomiky.

Schválenie reformy posilní veľmi úzku špičku mimoriadne bohatých ľudí a oslabuje všetkých ostatných s nízkymi príjmami. Ale aj MMF radí, aby Slovensko najprv zvýšilo len dane nepriame a až potom redukovalo dane priame a dodáva, že by bolo teda vhodné postupovať obozretnejšie a zavádzať daňovú reformu postupne. MFF odporúča takú postupnosť, aby sa populárne aspekty celkovej reformnej stratégie, teda zníženie daní z príjmu, nerealizovali skôr ako menej populárne opatrenia, teda zvýšenie nepriamych daní a redukcia výdavkov. Vláda rozhodla, že všetci zaplatíme zo svojich platov nižšie dane ako doteraz. Viac peňazí nám isto spríjemní život. Ibaže tie sa dlho v peňaženke nezohrejú. Štát si ich, pochopiteľne, vyberie cez nákupy bežných tovarov. Najviac klesne daňové zaťaženie ľudí s nadštandardnými príjmami a ľudia s minimálnym mesačným platom nebudú platiť žiadne dane. Pravda, tento výpadok musí niekto zaplatiť. Tým niekým bude stredná vrstva, ktorá zníženie daní pocíti minimálne, o to viac sa jej dotknú dane spotrebné.

Od budúceho roka podľa schválenej daňovej reformy sa má znížiť daňové zaťaženie príjmov a zvýšiť zaťaženie spotreby cez vyššie spotrebné dane a dane z pridanej hodnoty (DPH). Zníženie daní isto privítal každý. Zo znižovania by sme však nemali robiť modlu. Mohlo by to v konečnom dôsledku znamenať ekonomickú prehru. Ekonóm Adam Smith by asi neveriacky krútil hlavou nad argumentáciou, že dane majú byť rovnaké. On totiž tvrdil, že bohatým štát slúži viac než chudobným, a preto by naň mali tiež viac platiť. Ale to je už celkom iná téma.

Eleonóra Bujačková