Obchod hovorí o podvedení

Prečo sa poslanci neporadili s tými, ktorých sa zákon týka?

Deň obchodu, v poradí už ôsmy, ktorý usporiadal Zväz obchodu SR ako výraz partnerstva výroby a obchodu, bol tou spoločensko-prezentačnou akciou, akou mal byť. Odovzdávali sa ocenenia, hrala hudba, bolo čo jesť i piť. Pravda, ešte pred slávnostným otvorením si členovia predstavenstva Zväzu obchodu doslova vyliali srdce pred novinármi na tlačovej konferencii. „Cítim sa urazený a oklamaný postupom ministerstva životného prostredia,“ povedal doslova prezident zväzu Pavol Konštiak. Dôvodom je návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, v ktorom by sme podľa názvu asi ťažko hľadali novelu zákona o obaloch. Napriek tomu, že nejde o iniciatívu ministerstva, ale návrh predložený poslancami, považujú ho obchodníci za podraz. Začiatkom marca tohto roka sa totiž dohodli s ministrom životného prostredia Lászlóom Miklósom, že Zväz obchodu SR vypracuje v súčinnosti so Sekciou obchodu SOPK a s COOP Jednotou Slovensko podkladový materiál o podmienkach, za ktorých budú podnikatelia vo vnútornom obchode reálne schopní vykonávať tie ustanovenia zákona o obaloch, ktoré sa týkajú zálohovania a spätného výkupu PET-fliaš. O tejto dohode informoval predseda COOP Jednota Slovensko Adrián Ďurček odbornú verejnosť na medzinárodnej konferencii o obchode a marketingu Intraco 2003 a Hd ju tlmočil čitateľom 16. a 17. apríla. Obchodníci svoju časť dohody plnia, na materiáli sa pracuje a mal by byť k dispozícii v stanovenom termíne, teda v auguste. Preto boli prekvapení návrhom zákona, podľa ktorého sa má stať Recyklačný fond zúčtovacím strediskom pre zálohy za obaly, obaly sa majú označovať od 1. 1. 2004 a od toho istého termínu sa majú zálohovať tzv. nevratné obaly. „Minister životného prostredia zaujal polohu mŕtveho chrobáka,“ tvrdí P. Konštiak. Nie je však celkom spokojný ani so „svojím“ ministerstvom, teda Ministerstvom hospodárstva SR. Pripúšťa a kvituje, že z vecnej a odbornej stránky stojí za obchodníkmi a podporuje ich stanovisko, myslí si však, že to nerobí dosť razantne. Pritom, ako novinárom zdôraznili viacerí členovia predstavenstva Zväzu obchodu, tiež sú za čisté Slovensko, nechápu však, prečo si na to máme vybrať ten najdrahší spôsob. Viceprezident ZO SR Jozef Horváth prezentoval niektoré fakty, ktoré už získali pre spomínaný podkladový materiál: v 2671 obciach do tritisíc obyvateľov žijú asi dva milióny občanov Slovenska. Obchody s potravinami v týchto obciach majú priemerne 20 až 30 štvorcových metrov, maximálne však 100 štvorcových metrov podlahovej plochy. V nich sa predá 25 % všetkých nápojov v PET-fľašiach. Predajne, ktoré sú vo vzdialenosti do 10 až 20 km od supermarketov a hypermarketov, majú už dnes problémy s výkupom pivových fliaš, pretože občania nakupujú výhodnejšie vo veľkopredajniach, avšak fľaše vracajú tam, kde to majú bližšie. Nórsko so 4,5 miliónmi obyvateľmi má osemtisíc predajní, v ktorých sa vykupujú PET-fľaše, z toho v 2400 sú na tento účel inštalované automaty. Na Slovensku by sa vykupovanie týkalo 22- až 23-tisíc predajní, avšak automaty by dokázalo „utiahnuť“ len asi 200 z nich. Problém však nie je len v tom, že sa najmä tie menšie predajne premenia na zberne druhotných surovín. Dnes je už vypočítané, že náklady na manipuláciu s PET-fľašami by zvýšili ich predajnú cenu priemerne o 3 Sk na jednu fľašu. To by zaplatili spotrebitelia. Profitovať budú tí, čo budú odoberať druhotnú surovinu a získa aj banka, v ktorej bude mať svoj účet zúčtovacie centrum. V súvislosti s návrhom spomínaného zákona niekoľkokrát odzneli ostré slová na adresu Recyklačného fondu a jeho postavenia, ktoré by sa malo v prípade schválenia zákona takto ešte posilniť.

Zuzana Krútka