Rozhodný minister

Na rokovanie vlády SR ministri pôdohospodárstva a životného prostredia predložili návrh delimitačného protokolu v súvislosti s prechodom kompetencií v oblasti vodného hospodárstva a rybárstva, ktorý zatiaľ nebol prerokovaný. Niekoľko poznámok a názorov k nemu sformuloval A. F. Zvrškovec, z ktorých zverejňujeme podstatnú časť.

Predložený materiál súvisí s novelou zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy. Zákon č. 139/2003, ktorý nadobudol účinnosť od 1. mája 2003, definuje zodpovednosť a kompetencie uvedených ministrov tak, že to, čo mohol minister pôdohospodárstva urobiť do 30. 4. 2003, môže minister životného prostredia urobiť od 1. 5. 2003. Nejdem rozoberať správnosť rozhodnutia o prechode kompetencií na ministerstvo životného prostredia. Môj názor je, že z perspektívy prehľadnosti činností regulačných a riadiaco-výkonných je takáto organizácia štátnej správy prejavom nekompetentnosti tých, ktorí ju presadili. V návrhu delimitačného protokolu, súvisiaceho s prevodom kompetencií z ministerstva pôdohospodárstva na ministerstvo životného prostredia, sa však objavili skutočnosti, ktoré si zaslúžia pozornosť nielen politikov, ale hlavne daňových poplatníkov.

Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Banská Štiavnica (ďalej len SVP) vykonáva dnes hlavnú časť tej činnosti, čo nový zákon definuje ako vodné hospodárstvo, a ktorá je delimitovaná do pôsobnosti ministerstva životného prostredia. V návrhu delimitácie, ktorý má vláda schváliť, je však delimitácia tohto podniku urobená tak, že na MŽP SR prechádza iba právo vyplývajúce zo zakladateľskej funkcie, ale majetok podniku, ktorým zabezpečuje ťažbu kameňa, štrkov, stavebné montáže, nákladnú dopravu cestnú a lodnú atď., si ministerstvo pôdohospodárstva ponecháva. Tak isto si ministerstvo ponecháva štátny podnik Vodohospodárskej výstavby a štátny podnik Hydromeliorizácie.

SVP je dnes štátny podnik s pôsobnosťou na celom Slovensku. Podnik vykonáva iba správu majetku v zmysle zákona č. 111/1990 Zb. a jeho vzťah k zakladateľovi je upravený zákonom č. 184/2002. SVP je zriadený ako podnik na uspokojovanie verejnoprospešných záujmov a nie ako podnik pre klasické podnikanie. SVP je špecializovanou organizáciou pre správu vyhradeného majetku so špecializovanou organizáciou, s procesmi práce a technickým vybavením. SVP je štátnym podnikom a nie je orgánom štátnej správy. Na základe týchto skutočností mu banka poskytla úvery v dvoch rovinách. Doteraz poskytnuté prostriedky sú vo výške asi 900 mil. Sk a kontokorentný úver. Rozdelením majetku a činnosti SVP by definitívne došlo k ohrozeniu veriteľa, ktorým je banka, pretože možnosti úver naozaj splatiť by po rozdelení neexistovali. Návrh ministrov nemožno tlmočiť ináč, ako prípravu štátneho majetku na ďalšiu privatizáciu. Je na mieste, aby príslušní ministri, ktorí zákon predkladajú verejnosti, vysvetlili svoje politicko-ekonomické motívy.

Je zjavné, že príslušní ministri si nevšimli alebo nechceli všimnúť ani základné právne úpravy v tomto štáte. Ministerstvo pôdohospodárstva nepochopilo, že zmeny, ktoré sú či budú po nadobudnutí účinnosti zákona č. 139/2003 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády SR a ústrednej štátnej správy... nenastanú na základe dohody (delimitačného protokolu) medzi dvoma rezortmi, ale zmena nastane na základe obsahu zákona ku dňu jeho účinnosti. Tento zákon v § 16 sám rieši prechod kompetencií. Ak zákon upravuje takýto proces, nemôžu dva rezorty do procesu vstupovať a stav je možno riešiť iba novelou zákona. Schválenie návrhu ministrov s príslušnými delimitačnými protokolmi je v rozpore so zákonom a nemôže byť predmetom rozhodnutia vlády. Napriek tomu, že zákon jasne vymedzuje predmet a proces delimitácie, je nepochopiteľné, prečo ministerstvo pôdohospodárstva tento zákon nerešpektuje. Ministerstvo pôdohospodárstva neuviedlo žiadny racionálny dôvod, prečo takto koná a ministerstvo životného prostredia žiadny dôvod, prečo takéto konanie toleruje.

Tento materiál poslal šéfredaktor Hd dotknutým ministrom s prosbou, aby sa k nemu v záujme veci vyjadrili najneskôr do konca minulého týždňa. Vyjadril sa len minister životného prostredia SR László Miklós, ktorý bol dokonca mimo územia SR. Napísal: „V prvom rade sa Vám chcem poďakovať, že ste ma oslovili materiálom Alexandra F. Zvrškovca. Rád by som Vás upozornil na niektoré nepresnosti, ktoré sú v ňom uvedené. Ministerstvo životného prostredia SR plne rešpektuje zákon č. 139 z roku 2003, v ktorom sa definuje zodpovednosť, ako aj kompetencie jednotlivých rezortov po 1. máji 2003. Návrh delimitácie predkladaný do vlády, ktorý je v článku uvádzaný ako návrh, ktorý predkladajú ministri Zsolt Simon a László Miklós, nie je dohodnutým delimitačným protokolom, a preto nie je na mieste konštatovať požiadavku, aby príslušní ministri vysvetlili svoje politicko-ekonomické motívy. Zo strany MŽP SR je prijateľný iba taký návrh delimitačného protokolu, ktorý je plne v súlade s uvedeným zákonom. Súčasne vás chcem informovať, že dňom vstupu uvedeného zákona do platnosti som oboznámil riaditeľov štátnych podnikov SVP, VÚVH a VV, že zákonom prešla zriaďovateľská funkcia týchto podnikov pod rezort životného prostredia, a tým sa k tomuto dátumu ujímam riadenia uvedených podnikov.“

(Hd, vs)