Únia a prosperita

Komentuje Eleonóra Bujačková

EÚ znamená rast životnej úrovne a vysoký životný štandard. To sú myšlienkové automatizmy, ktoré sú pre občana hlavným motívom nášho vstupu. Ale ani v krajinách, ktoré „slúžia“ na podporu spomínaného tvrdenia, vstup do únie nezaznamenal zázrak. Najdlhšie, od roku 1973, je v únii Írsko. Keď vstupovalo, jeho HDP bol na polovici priemeru EÚ, dnes je na úctyhodných 120 percentách. V prvých pätnástich rokoch bola jeho ekonomická úroveň zhruba na úrovni vstupu. „Zázrak“ sa začal až tvrdou vnútornou reformou, takže dalo by sa povedať, že Írsku k dobrej úrovni vstup do EÚ nijako nepomohol. Grécko je členom EÚ od roku 1981. Jeho hospodárstvo najrýchlejšie rástlo v dobách tzv. polovojenských režimov. V roku 1975 dosiahla krajina 63 percent vtedajšieho priemeru spoločenstva. No od svojho vstupu do EÚ túto métu nikdy neprekonala. Treba si uvedomiť, že vstup do EÚ v žiadnom prípade rast životnej úrovne nezaručuje! Platí, že nie Brusel, ale domáca politika ovplyvňuje hospodárstvo krajiny zásadným spôsobom. Pravdou je aj to, že nemožno oddeliť rastový dosah integrácie do európskych štruktúr od ostatných faktorov. Nevieme, ako by sa európske ekonomiky vyvíjali, keby k ich integrácii do dnešnej EÚ nedošlo. A nevieme, ako by sa rozvíjala slovenská ekonomika mimo Európskej únie. Jedno však vieme celkom isto - Slovensko musí byť členom únie z čisto ekonomickej nevyhnutnosti. Podľa zahraničných analytikov naša krajina je pre susedov príkladom. Vláda začala rázne s reformami a nehodlá ustupovať oponentom, ktorí ich považujú za likvidačné pre väčšinu ľudí. Slovenské problémy však nezmiznú čarovným prútikom, rozpočtový schodok i inflácia sú stále vysoké. Vstúpme teda do EÚ bez ilúzií a zbavme sa predstavy, že je to „stroj“ na rozdávanie subvencií.