Klubová komunita bez straníckych vplyvov

Výročná správa výkonného podpredsedu a správcu Hospodárskeho klubu (NEF) VI. valnému zhromaždeniu

Predchádzajúci výročný míting bol 14. februára 2002. Odvtedy sme si pripomenuli vo všetkej skromnosti svoje desaťročie a pripravili jedenásť centrálnych a dvadsaťštyri krajských, resp. regionálnych podujatí. Celkovo od nášho iniciatívneho stretnutia v auguste roku 1993 bolo stopäťdesiatdeväť podujatí a z nich päťdesiatjeden celoklubových zhromaždení.

Pripomeniem tie z centrálnych, ktoré mali najväčší ohlas medzi členstvom. Bola to prezentácia ekonomických a sociálnych predstáv politických strán vo februári 2002, diskusia s generálnym riaditeľom Deutsche Bahn H. Mehdornom, a potom diskusný večer s ministrom zahraničných vecí E. Kukanom v januári 2003. Nemenej rezonovalo medzi členmi svojím obsahom a podnetnosťou stretnutie s americkým veľvyslancom R. Weiserom v apríli 2003.

V súvislosti s pôsobením krajských, resp. regionálnych podujatí treba vysoko oceniť ústretovosť ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ľ. Kaníka a ministra výstavby a regionálneho rozvoja SR L. Gyurovszkého, ale aj snahu predsedu predstavenstva Volkswagen Slovakia J. Uhríka o trvalý kontakt - komunikáciu s klubovou komunitou.

Členské zázemie je stabilizované. Počet riadnych členov je 231, čestných členov 105 a členov s čestnými členskými právami zo zahraničia štyridsať. Z krajských, resp. regionálnych klubov sú jednoznačne najaktívnejší: Poprad-Tatry s predsedom P. Beckom a Banskobystrický s predsedom D. Dobrotom. Ďalších päť je v útlme a schádzajú sa sporadicky. Viac ako ročné snahy o obnovenie klubových podujatí v Žiline a v Trstenej neboli úspešné.

Klubový výbor sa zišiel oficiálne trikrát, ale jeho funkcionári medzi sebou pravidelne komunikovali. Predsedom bol štvrté funkčné obdobie Slavomír Hatina a musím povedať, že spolupráca s ním bola konštruktívna a ľudsky príjemná. Rozhodol sa nekandidovať po piaty raz a novozvolenému výboru neostáva nič iné, ako sa s tým vyrovnať.

Dovoľte mi oznámiť výsledok klubových volieb. Na 11. funkčné obdobie boli riadne zvolení a v súlade so stanovami sa členmi výboru stali: P. Kasalovský, A. F. Zvrškovec, L. Sedmák, J. Uhrík, S. Hatina, J. Sitek, P. Hrinko a P. Konštiak. Keďže počet jeho členov je daný kľúčom jeden na tridsať riadnych členov, tak volených členov je osem. Výbor bude doplnený predsedami z krajov. Zvolený už bol P. Beck z klubovej komunity Poprad-Tatry.

Keby sme si listovali publikáciou o klubovom roku 2002, jednotlivými vydaniami Hospodárskeho denníka, ktorý je naším mediálnym partnerom, alebo sa pohybovali v menu www.hospodarskyklub.sk, tak by sme zistili, že sme mali snahu urobiť niečo konkrétne na dosiahnutie strategických cieľov SR, ktorými boli členstvo v NATO a v EÚ.

Vyslali sme ako komunita jasné signály o našom myslení a postojoch nielen k domácej verejnosti, ale aj do zahraničia. Na pamäti mám originálnu publikáciu

Listy priateľské

do Bieleho domu, ktorá bola venovaná prezidentovi USA G. W. Bushovi, ale aj súbory informácií vo forme DVD, resp. CD z vlaňajšieho výročného mítingu vrátane našej krátkej histórie a o ankete Prečo Áno Európskej únii, ktoré boli poslané našim čestným členom v zahraničí.

Mali sme aj snahy o komunikáciu so súčasnou vládnou garnitúrou a s nemenšou intenzitou sme sa zaujímali o opozíciu, tak ako nám to vyplynulo z úloh prijatých V. valným zhromaždením. Výsledkom boli stretnutia so spomínanými tromi ministrami a s ministrom životného prostredia SR L. Miklósom. Z opozície reagoval iba V. Veteška.

Otvorene hovorím, že niekoľko pozvaní na diskusiu adresovaných vicepremiérovi I. Miklošovi za posledných päť rokov ostalo bez akéhokoľvek ohlasu. Odhliadnuc od toho, že som ho oslovil viackrát aj ako šéfredaktor Hd a predtým HN, aby reagoval na kritiku podľa našich zákonov, ale výsledok sa prakticky rovnal nule. Nemusíme si byť sympatickí, tak ako nie sme, ale nemení to nič na tom, že takýmto prístupom poškodzuje svoj a tiež vládny imidž.

Za pozitívum považujem odstránenie straníckych vplyvov na klubovú komunitu. Aj keď sme sa tak do určitej miery zbavili možností myšlienkovo verejne lobovať, a to len v záujme lepších riešení ekonomických a sociálnych problémov spoločnosti. Preto si osobitne ceníme výmeny názorov s ministrami E. Kukanom, L. Miklósom, Ľ. Kaníkom a L. Gyurovzským.

Ďalším plusom je otváranie našej pôdy tak centrálnej, ako aj krajskej - regionálnej nečlenom, či presnejšie hosťom zo štátnej a z verejnej správy, z akademickej obce a z niektorých významných firiem. Sú prínosom, najmä v diskusiách. Je to tiež cesta k rozširovaniu a vôbec k novej kvalite našej členskej základne. A vďaka tomu sa nemusíme obávať, že by klubové mítingy mohli získať charakter väčšinou trápnych "smotánok“ a podobných televíznych relácií.

Sme na prahu horúceho leta. Niektorých čakajú dovolenky, ale nepochybujem, že si uvedomujeme vážnosť celkovej situácie. Napriek tomu, že viaceré firmy sú už dávno oboma nohami v Európskej únii, tak pre ostatné sa začína

veľká previerka

manažérskej zdatnosti. Dozaista budeme citliví na výstupy vládnej koalície. Inak povedané, na výstupy v podobe už avizovaných zákonov a noviel novelizovaných zákonov, ktoré môžu aj negatívne ovplyvniť podnikanie.

Avšak najvážnejšími výzvami na nasledujúce obdobie sa ukazujú tieto problémy:

a. vymáhateľnosť práva vrátane boja s korupciou a inými neduhmi,

b. podmienky na podnikanie, osobitne z hľadiska daní a odvodov, ale aj ich celkovej stability vo fáze reálneho vstupu SR do EÚ,

c. efektívnosť tripartitnej a iných komunikácií z hľadiska podnikateľského stavu.

Potrebujeme zmysluplný dialóg s výkonnou aj zastupiteľskou mocou na všetkých úrovniach o tom, ako dosahovať lepšie výsledky a v celom rade prípadov ako prežiť po našom vstupe do EÚ alebo ako si zachovať či skôr nanovo vytvárať hospodársku identitu a zužitkovať eurofondy, ako podporiť tvorbu „pridanej hodnoty“ a vôbec ako radikálne zrýchliť približovanie sa k priemerným parametrom EÚ. To sú témy pre centrálne aj krajské klubové akcie.

Nemalo by ísť len o témy prísne hospodárske. Neraz sme sa presvedčili o tom, že sa o nich nedá hovoriť bez politického a svojím spôsobom spoločenského kontextu. Naďalej máme jednu z najlacnejších a najlepších pracovných síl, ale naša krajina by skončila neslávne, keby sme nevnímali, že iba zdraví, vzdelaní, invenční a kultúrni ľudia môžu

privodiť obrat

v našom vývoji aj pozícii v nevyhlásenej, ale prebiehajúcej súťaži medzi národmi a ich štátmi. Všetky vlády, ktoré sa opierajú o parlamentnú väčšinu, majú tendenciu menej a menej tolerovať názory, podnety, riešenia od tých, ktorí sú v opozícii. Príliš často sa správajú a rozhodujú tak, akoby sa verejná mienka nevyvíjala a na večnosť platil volebný výsledok. Akoby sa dalo úspešne vládnuť bez pochopenia a podpory obyvateľstva, bez vzájomného kompromisu.

Aj my máme priestor ako mimovládna organizácia na báze občianskeho združenia na to, aby sme pomohli k trvalému dialógu medzi vládnou a zastupiteľskou mocou a subjektom politiky, ktorým vždy je a musí byť občan. Prirodzene, že v záujme väčšiny a takých riešení, ktoré smerujú k zlepšovaniu našich životných podmienok. A to je možné docieliť iba vysokou výkonnosťou ekonomiky, teda sústredením sa na to, čo to stimuluje. Nateraz sme v situácii, že stále chýbajú zdroje.

Naša komunita by mala mať bytostný záujem na tom, aby si štátna a do určitej miery aj verejná správa nežili nad pomery a nevytvárali nesplatiteľné dlhy, resp. zaplatiteľné, ale viacnásobnou sumou v hodine dvanástej nehnuteľnosťami a pozemkami (aj lesnými). Aby funkcionári a im podriadení pracovníci - úradníci vnímali, že majú zodpovednosť za spravované hodnoty.

Je načase prispieť svojím rozumom, poznatkami aj skúsenosťami väčšmi ako doteraz k riešeniu trvalých problémov v hospodárskom mechanizme štátu, ale aj v ostatných rezortoch, aby sa štandardné podmienky stali normou. Čiže, ide aj o čo najkonkrétnejší strednodobý

náčrt potrieb

podnikateľskej sféry, a zároveň o čo najefektívnejšie použitie príjmov štátneho rozpočtu, aby sa dostali tam, kde sú najpotrebnejšie a narábanie s nimi bolo kontrolovateľné. To sú podnety od členov našej komunity. To sú stále „veľké témy“, a mohlo by sa zdať podľa našich skúseností, že sú aj večné a na niekoľko vládnych období. Mohlo by to tak byť, pokiaľ podnikatelia bez ohľadu na ich obrat a spolu s nimi aj živnostníci, nehovoriac už o ostatných ľuďoch práce, budú naďalej zahľadení len do seba a len do vlastných firiem, a budú lobovať za lepšie riešenia iba vtedy, keď budú v ohrození. Ide o to mať názor a presadzovať ho tímovo.

Máme za sebou takmer jedenásť rokov činnosti. Máme aj relatívne dobré vzťahy so zahraničnými inštitúciami, organizáciami aj konkrétnymi V.I.P. osobnosťami. Rozvíjame viaceré už tradičné aktivity, ktorých cena vzrastá, čo sa týka najmä oceňovania podnikateľských osobností, resp. firiem a tých zahraničných veličín, ktoré pomohli svojou činnosťou Slovensku aj svetu.

Musím povedať, že z tejto činnosti sme mali, máme a podľa všetkého aj budeme mať dosť nepríjemností. Všetci kritici nominovaných majú však možnosť navrhnúť svoje tipy. A myslím si, že vôkol seba máme viac ako dosť úspešných a tiež príkladných ľudí, ktorých spoznanie, ba či odhalenie môže potešiť naše duše. Aj keď úspešnosť iných môže vyvolávať závisť a iné prejavy ľudskej malosti. Máme na to, aby sme sa verejne dokázali potešiť a pookriať z úspešnosti iných.

Návrh na uznesenie:

1. Valné zhromaždenie schvaľuje výročnú správu za obdobie od 14. 2. 2002 do 30. 6. 2003 a navrhnuté zámery činnosti na obdobie do konca júna 2004.

2. Valné zhromaždenie berie na vedomie informáciu o hospodárení v roku 2002 a o rozpočte na rok 2003 (schválil výbor 27. 2. 2003).

3. Valné zhromaždenie potvrdzuje aj na 11. funkčné obdobie sekretariát v zložení: správca P. Kasalovský, ekonómka K. Bartalošová a tajomníčka M. Širiová.

4. Valné zhromaždenie ukladá výboru vyhodnotiť podnety z členskej základne a na ich základe pripraviť rámcový plán práce na ročné obdobie.