V mútnej vode sa dobre loví

Treba klepnúť po prstoch tvorcom antieurópskych zákonov

Už nie raz sa ukázalo, že lekárnikom, ktorí sú vlastne podnikateľmi vo sfére dotýkajúcej sa nášho problematického zdravotníctva, niet veru čo závidieť. Konkrétne pripomienky, výhrady a obavy v tejto súvislosti vyjadril RNDr. Jozef Pospíšil, člen prezídia Asociácie lekárnikov Slovenska (ALS) a zároveň predseda Regionálnej lekárnickej komory (RLeK) Bratislava. Okrem iného uviedol, že ALS ako dobrovoľné združenie majiteľov lekární - lekárnikov prejavuje stály záujem viesť konštruktívny dialóg s vládou SR a najmä s ministerstvom zdravotníctva. Ich cieľ je podľa jeho vyjadrenia jasný, konečne zaviesť transparentnosť v oblasti legislatívy a ekonomiky verejných lekární, v oblasti celej liekovej politiky. Tvorba zdravotníckej legislatívy, a to najmä vo vzťahu k verejným lekárňam bola a stále je poznamenaná tvorbou takých zákonov, ktoré sú ťantieurópskeŤ a mnohé navádzajú k porušovaniu, či obchádzaniu legislatívy. A to zo strany štátu, ale i členov liekového reťazca, tvrdí J. Pospíšil. Viac ako desaťročná história i skúsenosti v liekovej politike majú

byť svedkom,

ale aj mementom pre funkčnosť liekovej politiky v SR, čiže na dostupnosť liekov pre pacientov (vrátane existencie verejných lekární ako aj distribúcie liekov). „ALS si váži snahu, ochotu a profesionálne odhodlanie MZ SR reformovať slovenské zdravotníctvo. Ale súčasne je nútená poukázať na niektoré skutočnosti, ktoré v štádiu reforiem nerešpektujú ekonomickú a právnu logiku podnikateľskej klímy pri poskytovaní zdravotnej či lekárenskej starostlivosti. Pritom ALS už mnohokrát potvrdila vo svojich návrhoch nielen odhodlanie prispieť k zmenám, ale poskytla i mnohé profesionálne výstupy so zameraním na kontinuálne riešenie situácie. Predpokladom funkčnosti nastupujúcich zmien však musí byť vytvorenie systému, ktorý by nezneužíval ani verejné financie a ani súkromný kapitál. Ten je prakticky jediným úverovým potenciálom štátu. Skúsenosti však dokazujú, že tento kapitál je ohrozovaný

neochotou štátu

poskytnúť záruky za tento úver. A čo je veľmi nebezpečné, naďalej sa vytvára politický a legislatívno – ekonomický priestor pre ďalšie znevýhodňovanie a ohrozovanie verejných lekární ako aj ich partnerov, teda distribučné spoločnosti a výrobcov,“ uviedol J. Pospíšil. V súvislosti so spomínanou stavovskou organizáciou zdôraznil, že v nej sledujú a vítajú prípravu zdravotníckej a ekonomickej legislatívy (zákon o zdravotnej starostlivosti, o zdravotnom poistení, o lieku, o komorách, zákon o DPH, daňové zákony a pod.) ako procesu, ktorý je vo vývoji. Tento proces musí mať však záujem na odstránení súčasnej nefunkčnosti. Musí mať záujem byť priehľadný a najmä musí stabilizovať tok finančných prostriedkov a dať záruku, že finančné prostriedky nebudú zneužívané, nebude sa s nimi plytvať a že dôjde k vyrovnaniu záväzkov štátu k liekovému reťazcu a to splatením dlhov, ktoré zdravotné poisťovne stále navršujú najmä voči verejným lekárňam. Za dominantný problém v tejto asociácii považujú nové alebo novelizované zákony, ktoré prinášajú diskriminačné ťzámeryŤ voči verejným lekárňam a následne voči distribučným spoločnostiam a výrobcom. Sú to najmä: zdravotné poistenie, úroky z omeškania (penále), zvyšovanie DPH aj pri liekoch, úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,

cenníky liekov

v lekárňach, doplatky v lekárňach a vykonávacie predpisy. S tvrdením, že lekárnik ako manažér a špecifický podnikateľ, ak chce poskytovať lekárenskú starostlivosť na patričnej úrovni, musí mať zo zákona vytvorené adekvátne ekonomické a právne prostredie aj pre svoju existenciu, ktoré ho nesmie diskriminovať a obmedzovať, a to ani ekonomicky a ani právne, možno len súhlasiť. Zaujímavé sú pripomienky i návrhy k zdravotníckej legislatíve. Napríklad k zdravotnému poisteniu, podľa nich súčasný návrh zdravotného poistenia nereflektuje na skúsenosti štátu, poistencov a lekárnikov so zdravotnou poisťovňou Perspektíva, štát momentálne nevie ani garantovať verejné financie a ani štátne prostriedky, ako potom chce garantovať verejné prostriedky v súkromných spoločnostiach, ktoré budú realizovať zdravotné poistenie, kladie otázku J. Pospíšil. Podľa jeho vyjadrenia štát vo verejnoprávnych inštitúciách nedokázal garantovať hospodárnu, prehľadnú a vyváženú činnosť, nedokázal limitovať a garantovať tvorbu a spotrebu verejných prostriedkov v zdravotných poisťovniach ani pre pacientov a ani pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a v tomto čase štát ťnásilneŤ (bez vyriešenia doterajších problémov - dlhy voči verejným lekárňam) aplikuje pravidlá trhovej ekonomiky do zdravotného poistenia a bremeno zadlženosti presúva na lekárne a na pacientov. No sú tu i ďalšie vážne výhrady:

zdravotné poistenie

majú vykonávať súkromné spoločnosti, ktoré vzniknú aj transformáciou súčasných verejnoprávnych inštitúcií na akciové spoločnosti (podľa Obchodného zákonníka), inými slovami verejné prostriedky získané od poistencov zákon zveruje do výkonného práva súkromnej spoločnosti a tá má nimi ťzaplatiťŤ zdravotnú starostlivosť, ako aj dosahovať zisk (nepôjde tvorba tohto zisku na úkor kvality zdravotnej starostlivosti a na úkor jej poskytovateľov?) Existuje tu relevantná pochybnosť o tom, že z vykonávania verejného zdravotného poistenia, ako aj z výberu prostriedkov na zdravotné poistenie, ktoré limituje štát za svojich (štátnych) i nesvojich (neštátnych – súkromných) poistencov, či je možné dosahovať zisk. Veď celé zdravotníctvo je finančne poddimenzované a štát nemá predstavu (záujem), ako nájsť mechanizmus na oddlženie voči verejným lekárňam. Existuje tu nedôvera, že transformované zdravotné poisťovne na akciové spoločnosti ťneprevezmúŤ svoje doterajšie záväzky voči verejným lekárňam. Čo bude s ich dlhmi?! Nuž to je snáď otázka, ktorá by si pre svoju vážnosť žiadala prednostnú odpoveď. Aj posledné poznámky sú varujúce: nevyriešenie ťdlhovŤ pred účinnosťou zákona o zdravotnom poistení môže spôsobiť kolaps verejných lekární a následne

domino efektom

sa oslabí sieť distributérov a zníži sa dostupnosť liekov pre pacientov. VšZP a SpZP sú verejnoprávne inštitúcie a nie sú štátnymi a ani súkromnými spoločnosťami, ktoré by podľa návrhu zákona mohli (mali) vystupovať ako zakladatelia a akcionári subjektu zdravotného poistenia. Zmena právnej formy týchto inštitúcií verejného zdravotného poistenia nie je právne možná, ak by to aj bolo právne možné, vzniknú subjekty, ktoré sú zadlžené, teda ako úpadcovia spadajúci do režimu obchodných spoločností, ktoré sú v predĺžení, teda v úpadku, a na ktoré sa bude vzťahovať zákon o konkurze a vyrovnaní... Zdravotné poisťovne, ktoré ťnedostanúŤ licenciu na vykonávanie zdravotného poistenia, vstúpia automaticky do likvidácie (na návrh likvidátora či veriteľov – lekárnikov a pod), teda ťodíduť aj so záväzkami k lekárnikom a štát ako doteraz nebude garantovať

úhrady dlžôb

verejným lekárňam. Naši lekárnici nie sú jediní, ktorí upozorňujú na podmienky, v ktorých sa u nás podniká v zdravotníckej či farmaceutickej sfére. Obraz si už urobili aj firmy, ktoré dodávajú na náš trh lieky, zdravotnícky materiál, prípadne pomôcky do operačných sál. Aj v tejto oblasti sú najväčšími problémami dlhy, odsúvanie platieb a zaužívané praktiky nášho zdravotníckeho sveta i poisťovacieho systému. Konkrétne problémy potrebujú konštruktívne, domyslené riešenie. To však u nás už roky absentuje. Na škodu veci, pacientov, firiem i podnikania samotného.

Ľudmila Koníková