Stačia tri milióny rokov

Recept na „okamžitý“ vznik planéty podobnej našej Zemi je jednoduchý: stačí vziať vesmírny prach rozvírený okolo novozrodenej hviezdy a čakať iba tri milióny rokov. Rovnako rýchlo sa môžu sformovať i stavebné bloky pre gigantické planéty plyno-kvapalného charakteru, ako je Jupiter - teda trikrát rýchlejšie, než sa domnieva väčšina vedcov, tvrdí skupina amerických astronómov. Tri milióny rokov môže znieť ako dlhá doba, keď sa to porovná s dĺžkou ľudského života; z hľadiska vesmírneho času je to ale asi ako žmurknutie oka. Zem stará okolo štyri a pol miliardy rokov je považovaná za stredne starú planétu - a v porovnaní so Zemou sa dajú tieto teoreticky tri milióny rokov staré planéty prirovnať k dieťaťu, ktoré má asi týždeň.

Astronómka Elizabeth Ladová z floridskej univerzity a jej kolega Karl Haisch z univerzity v Michiganu dospeli pri študovaní prachových prstencov sústreďujúcich sa okolo raných hviezd k záveru, že planéty sa začali vytvárať cca tri milióny rokov po zrode hviezd. Vedci zistili, že prstencov, ktoré obklopujú mnoho raných hviezd zhlukujúcich sa v hviezdnych „jasliach“ vo veku asi jeden milión rokov, bolo relatívne málo v dobe, kedy hviezdy boli staré tri milióny rokov. A v dobe, keď hviezdy mali šesť miliónov rokov, prstence už neexistovali. Pokiaľ ide o skutočne mladé hviezdokopy, tak 80 až 90 percent hviezd v týchto zhlukoch má prstenec, vravia vedci. Keď sa ale pozrieme na staršie zhluky, tak počet hviezd, ktoré sprevádza indikátor prstenca, klesá s ich vekom až dospejeme do veku okolo päť či šesť miliónov rokov, kedy prach zmizol, dodávajú.

Astronómovia pátrali v súhvezdiach Orion a Perseus, a to v oblasti štyroch výsečí, v ktorých sa vytvárajú hviezdy. Oblasti sa nachádzajú vo vzdialenosti asi jeden milión svetelných rokov od Zeme.

Jeden svetelný rok, čo je vzdialenosť, ktorú urobí svetelný lúč za jeden rok, sa rovná zhruba desiatim biliónom kilometrov.

K detekcii prstencov okolo zhluku mladých hviezd, z ktorých by prípadne mohli vzniknúť planéty, použili vedci infračervené svetlo. Zistili, že prachové prstence prijímajú infračervené svetlo od centrálnej hviezdy a vydávajú svoje vlastné infračervené svetlo. Vedci pri tomto meraní zaznamenali mimoriadne emisie infračerveného svetla a z toho predpokladali prítomnosť prachového prstenca.

Zo zistenia, že v mnohých prípadoch sa prachový prstenec rozpúšťa do troch miliónov rokov, či skôr, vyvodili vedci záver, že skalnaté planéty ako Zem - ktoré sú vytvorené z takéhoto prachu - sa museli začať tvoriť minimálne v rovnakom čase.

Usúdili aj, že plyn v prstencoch sa musel rozptýliť rovnako tak rýchlo, čo znamená, že gigantické planéty ako Jupiter sa začali vytvárať zhruba v rovnakom časovom okamihu.

Pôvodne astronómovia predpokladali, že planéty sa začali formovať asi desať miliónov rokov po zrode hviezdy.

Pravda, simulácia na supercomputeri, o ktorom vlani informoval časopis Science, naznačujú ešte rýchlejšiu cestu k vytváraniu planét: výpočty pripúšťajú, že planéty sa môžu formovať za menej než niekoľko stoviek rokov - namiesto za milióny rokov.

Jozef Hutka