|
|||||||||||||||||
Utorok 1.Júla 2003 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Nie je to dvojité zdanenie?Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk Daňové priznanie k dani z prevodu a prechodu nehnuteľností fyzických osôb v oddiele IV. položky 191 má uvedenú odpočítateľnú položku iba výdavky za vyhotovenie znaleckého posudku podľa ustanovenia § 10 ods. 4 zákona č. 318/1992 Z. z. o dani. Podľa vyjadrenia zamestnanca príslušného správcu dane základ dane sa neznižuje o odmenu, ktorú som vyplatil realitnej kancelárii za jej služby vrátane zabezpečenia znaleckého posudku. Myslím si, že tento postup je nesprávny, lebo môj čistý príjem za odpredanú nehnuteľnosť bol znížený o sumu, ktorú som zaplatil za sprostredkovanie odpredaja a realitná kancelária z tohto príjmu určite odvedie príslušnú daň, čo znamená dvojité zdanenie tejto sumy, mám pravdu? - Na vysvetlenie výpočtu dane z prevodu a prechodu nehnuteľností treba dodať, že podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 318/1992 Z. z. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov, základom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností je dohodnutá cena, najmenej však cena zistená podľa osobitných predpisov platných v čase zápisu práv do katastra nehnuteľností. Od základu dane je možné odpočítať len preukázané výdavky za vyhotovenie znaleckého posudku, a to podľa ustanovenia § 10 ods. 4 citovaného zákona. O iné náklady, a to v tomto prípade za sprostredkovanie predaja nehnuteľností realitnou kanceláriou, nemožno základ dane z prevodu a prechodu nehnuteľností znížiť. Príslušný správca dane vás informoval správne. JUDr. Otto Nedveď Manželka, bývalá spolupracujúca osoba v roku 2001 odišla do starobného dôchodku. V roku 2001 mi vypomáhala. Chcem previesť na ňu 20 % ako na vypomáhajúcu osobu, ale už popri poberaní starobného dôchodku. Aké odvody mám povinnosť za ňu platiť a odkedy? Nemôžu jej zastaviť vyplácanie starobného dôchodku? - Starobný dôchodok sa nevypláca počas ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok a počas dočasnej pracovnej neschopnosti, počas ktorej sa oprávnenému poskytuje nemocenské, plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu, ak sa ďalej neustanovuje inak (§ 98 ods. 1 zákona č. 100/1988 Z. z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov). Ak však občan vykonáva zamestnanie dohodnuté na čas trvania najviac jedného roka, starobný dôchodok sa vypláca, a to aj za čas, keď mu patrí nemocenské z tohto zamestnania. V prípade samostatne zárobkovo činnej osoby, spolupracujúcej osoby, starostu obce a primátora mesta a hlavného kontrolóra vykonávajúceho činnosť podľa osobitného predpisu sa podmienka dojednania zamestnania na čas trvania najviac jedného roka považuje za splnenú (§ 98 ods. 2 cit. zákona). Zamestnaním sa rozumie zamestnanie v pracovnom pomere (len na základe pracovnej zmluvy - od 1. 4. 2002), pracovná činnosť v pracovnom pomere člena výrobného a poľnohospodárskeho družstva, práce vykonávané na základe dohody o pracovnej činnosti, služba v ozbrojených silách a iné činnosti, ktoré sa podľa tohto zákona alebo predpisov vydaných podľa neho hodnotia pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku. Zamestnaním sa rozumie aj činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby bez ohľadu na to, či je zúčastnená na sociálnom zabezpečení (§ 98 ods. 3 cit. zákona). Na daňové účely sa používa iba pojem vypomáhajúca osoba. Pojem vypomáhajúca osoba na účely platenia poistného na sociálne zabezpečenie (teda na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie), na zdravotné poistenie i príspevku na poistenie v nezamestnanosti sa nepoužíva. Na tieto účely sa používa pojem spolupracujúca osoba. Za spolupracujúcu osobu na účely sociálneho zabezpečenia, čiže nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia (4a ods. 2 zákona č. 100/1988 Z. z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov) a zdravotného poistenia (§ 10 ods. 5 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov) sa považujú napríklad v prípade osôb, ktoré majú oprávnenie prevádzkovať živnosť podľa zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov atď. iba manželia (manželky) za podmienky, že sa podieľajú na ich činnosti. Obdobné platí aj na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti (§ 26 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov). Na základe uvedeného, poberateľke starobného dôchodku sa vyplácanie starobného dôchodku nezastaví Povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie vypomáhajúcej osobe ako spolupracujúcej osobe môže vzniknúť až vznikom dobrovoľnej účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení, ktorá vzniká dňom podania prihlášky do Sociálnej poisťovne na základe jej dobrovoľného (fakultatívneho) rozhodnutia. Vzhľadom na túto skutočnosť, ak sa na samostatnej zárobkovej činnosti podnikateľa podieľa aj vypomáhajúca osoba, ktorá je poberateľom starobného dôchodku, nemá povinnosť prihlásiť sa na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie do Sociálnej poisťovne, na zdravotné poistenie do zdravotnej poisťovne a ani na okresný úrad práce na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti, teda, môže sa prihlásiť, ale nemusí. Závisí to od jej rozhodnutia. V prípade, ak si prihlášky do verejnoprávnych inštitúcii nepodá, nie je ani povinná platiť jednotlivé druhy poistného a ani príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Tabuľka: vypomáhajúca osoba - poberateľka starobného dôchodku a platenie poistného a príspevku na poistenie v nezamestnanosti na nemocenské neplatí poistenie na dôchodkové zabezpečenie neplatí na zdravotné poistenie neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti neplatí JUDr. Z. Macková, PhD. |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |