Benešove dekréty sú platné

Český premiér sa ospravedlnil Rakúšanom

Český premiér Vladimír Špidla sa na víkendovom rokovaní Európskeho fóra v rakúskom Göttweide odvolal na znenie česko-nemeckej deklarácie z roku 1997 vrátane poľutovania nad výstrelkami pri odsune sudetských Nemcov. Poznamenal, že sa to týka aj tých, ktorí žijú v Rakúsku, odmietol však ich požiadavky na vrátenie majetku zabaveného po 2. svetovej vojne na základe Benešových dekrétov. Špidlovo vyhlásenie ocenil rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel a vyjadril ľútosť nad kolaboráciou niektorých svojich spoluobčanov s nacizmom. Stalo sa tak v čase, keď sa českí politici vo všetkých stranách pripravujú na rokovania po tom, čo argentínsky potomok rodu Kinských vyhral súdny spor o vlastníctvo, ktoré mu bolo zabavené na základe prezidentských dekrétov. Aj keď ide zatiaľ iba o 1,5 ha, otvorila sa mu ich prelomením cesta k 40 miliardovému (Kč) majetku Kinských, zabavenému po roku 1945. K nemu napríklad patrí aj nedávno štátom opravený Kinský palác na pražskom Staromestskom námestí, kde sú výstavné siene Národnej galérie. Rozhodnutie súdu vyvolalo medzi politikmi i verejnosťou zdesenie, pretože sudcovia opakovane spochybňujú platnosť prezidentských dekrétov, ktoré sú aj podľa Ústavného súdu súčasťou českého právneho poriadku.

Podpredseda ODS Nečas označil tieto rozhodnutia za šialené a odporujúce zdravému rozumu. Upozornil, že sa opierajú o celkom formálne nedostatky, ako je chýbajúca pečiatka na dokumentoch pred polstoročím, čo musí u verejnosti vzbudiť nedôveru k myšlienkovým pochodom sudcu. Predsedu snemovne požiadali, aby neodkladne zvolal schôdzku všetkých parlamentných strán, aby posúdili, ako zabrániť flagrantnému porušovaniu platných zákonov zo strany justície. Zákonodarcovia však majú pochybnosti, ako by parlament mohol priamo zasahovať do kompetencie nezávislých súdov. Komunisti a unionisti vyslovili názor, že vzniknutý problém možno riešiť jedine zákonom, ľudovci sú za odvolanie sa na Ústavný súd. Na pozadí tohto sporu bol v poslaneckej snemovni presadený v prvom čítaní zákon o zásluhách druhého československého prezidenta v znení zákona o T. G. Masarykovi z roku 1930 „Eduard Beneš sa zaslúžil o štát“. Navrhovatelia hlásajú, že Beneš previedol český a slovenský ľud druhou svetovou vojnou na strane víťazných spojencov a jeho osobnosť bola vysoko ocenená štátnikmi ako Winston Churchill. V druhom čítaní vo výboroch sa očakáva polemika, pretože niektorí poslanci ho odmietajú so zdôvodnením, že Beneš prijal mníchovský diktát v roku 1938 a počas vojny sa spojil so Stalinom, vo februári 1948 prijal demisiu demokratických ministrov a otvoril cestu k štyridsaťročnej komunistickej diktatúre. Zaznievajú hlasy, že ocenenie osobnosti druhého prezidenta má byť v skutočnosti odpoveďou na silnejúce požiadavky sudetských Nemcov na zrušenie jeho dekrétov.

Richard Seemann

Praha