PREDELOVÝ DÁTUM

Dnešný deň je naozaj prelomovým dátumom, keď začína platiť veľa nových zákonov v pracovnej a sociálnej oblasti. Ide o novelizovaný Zákonník práce, ktorý prináša významné zmeny, začne platiť zákon o dôchodkoch, ktorý ustálil ich zvýšenie od 1. júla o 6 percent, mení sa výška životného minima, od ktorej závisia niektoré štátne dávky. Naopak zamestnávatelia, ktorí mali vykonávať agendu prídavku na dieťa a príspevku k prídavku na dieťa len do 30. júna t. r., v nej budú na základe zákona 220/2003 zo 17. júna t. r. pokračovať až do 31. decembra 2003.

Najdôležitejšie zmeny v pracovno-právnych vzťahoch sú:

- Zavádza sa nová forma kratších pracovných časov do 20 hodín týždenne, pri ktorej je možné rozviazať pracovný pomer bez udania dôvodu s výpovednou dobou 15 dní.

- Už nebudú dohody o pracovnej činnosti, ale dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov zostávajú.

- Vypúšťa sa ustanovenie o nemožnosti uzatvárať pracovnoprávny vzťah medzi manželmi.

- Pracovný čas pre jedného zamestnávateľa je 48 hodín týždenne.

- Rozsah práce nadčas: 150 hodín môže zamestnávateľ nariadiť, môže aj v pracovnej zmluve dohodnúť, že takýto rozsah práce nadčas je už zohľadnený vo výške mzdy; nadčas v objeme 250 hodín môže z vážnych dôvodov so zamestnancom dohodnúť.

- Ponecháva sa vyplácanie odchodného vo výške poslednej mesačnej mzdy zamestnanca.

- Výpovedná doba je dva mesiace bez ohľadu na jej dôvod, no pre zamestnanca, ktorý pracoval v podniku viac ako päť rokov, je trojmesačná.

- Zamestnanec má nárok na odstupné vo výške dvoch mesačných platov (ak pracoval v podniku päť rokov vo výške troch platov), v tom prípade si však nemôže uplatňovať nárok na výpovednú lehotu.

- Ak bola výpoveď daná pred dnešným dňom, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby podľa predpisov platných do 30. júna.

- Pracovný pomer na dobu určitú sa uzatvára maximálne na tri roky, pričom sa ponecháva možnosť opakovaného uzatvárania, napríklad z dôvodu zastupovania alebo ak je na prechodný čas zvýšená potreba pracovníkov. Novela menovite uvádza výnimky, pri ktorých je možné dohodnúť pracovný pomer na dobu určitú na dlhší čas ako tri roky. Sú to napríklad vedúci zamestnanci, vedci, umelci, vysokoškolskí učitelia, ako aj dôchodcovia.

- Pracovný pomer na dobu určitú možno skončiť aj okamžite bez udania dôvodu; v takom prípade však má zamestnanec nárok na náhradu mzdy za čas, po ktorý ešte mal pracovný pomer trvať.

- Skúšobná doba zostáva v dĺžke tri mesiace.

- Ponecháva sa základná výmera dovolenky v dĺžke štyri týždne, zamestnanec, ktorý v kalendárnom roku dovŕši aspoň 15 rokov zamestnania od 18. roku veku, má nárok na päť týždňov. Vybrané skupiny zamestnancov majú nárok na dodatkovú dovolenku.

- Zamestnávateľ nesmie zisťovať sexuálnu orientáciu zamestnanca.

- Zákon definuje diskrimináciu, nepriamu diskrimináciu a obťažovanie, ktoré sa tiež považuje za istú formu diskriminácie.

- Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas v prípade, ak dohoda o pracovnom čase na určitý čas nebola urobená písomne.

- Zamestnávateľ môže dať výpoveď, ak zamestnanec nespĺňa predpoklady stanovené právnymi predpismi alebo vnútorným predpisom na výkon dohodnutej práce, ale aj v prípade neuspokojivého plnenia pracovných úloh, ak ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov.

- Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo závažne porušil pracovnú disciplínu.

- Odbory a zamestnanecké rady sú v podstate rovnocenné, právo kolektívneho vyjednávania však majú len odbory.

- Zamestnávateľ je povinný umožniť voľby do zamestnaneckej rady, ak o to písomne požiada aspoň desatina zamestnancov.

- Zákon presne stanovuje, ktoré otázky je zamestnávateľ povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov, ako aj to, na aké informácie majú zástupcovia zamestnancov právo a akú kontrolnú činnosť majú právo vykonávať.

- V poistení zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania sa upravuje výška priemerného zárobku o výšku priznávaných percent postupne. Výšku percenta stanovuje opatrenie MPSVR SR. Zároveň vstupuje do platnosti opatrenie MPVSR SR č. 199/2003, ktorým sa upravuje náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania na 9,3 % za rok 2002.

Do pozornosti SZČO:

- Samostatne zárobkovo činné osoby by nemali zabudnúť, že včera uplynul termín, keď mali preukázať Sociálnej poisťovni výšku príjmu z podnikania, a to výpisom z daňového priznania na tlačive, ktoré je k dispozícii v pobočkách Sociálnej poisťovne a na daňových úradoch. Príjmom sa rozumie hrubý príjem bez odpočítania vynaložených výdavkov/nákladov.

- Do 8. júla sú SZČO, ktorých príjem bol vyšší ako 121-tisíc Sk, povinné prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a takisto zaplatiť po prvý raz poistné. Tie SZČO, ktorých príjem bol nižší a povinná účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení im zanikla, sú povinné odhlásiť sa. Majú však tiež možnosť poistiť sa dobrovoľne.

Najdôležitejšie zmeny v sociálnej oblasti:

- Životné minimum sa zvyšuje na 4210 Sk mesačne. Je to východisková suma na priznanie sociálneho dôchodku. Ak je na sociálny dôchodok odkázaný aj ďalší rodinný príslušník dôchodcu, môže sa priznať do sumy 7150 Sk mesačne. Zvýšenie doteraz priznaných sociálnych dôchodkov však nie je automatické, o zvýšenie treba požiadať neformálnou žiadosťou adresovanou príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Zvýšenie je možné najskôr odo dňa podania žiadosti.

- Starobný, invalidný, vdovský, vdovecký alebo sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa, ktorý je jediným zdrojom príjmu, sa zvýšia bez žiadosti na 4631 Sk, ak sú nižšie ako táto suma, prípadne na 7865 Sk mesačne, ak je na tento príjem odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu.

- Vdovecký dôchodok sa upravuje z 2222 Sk na 2356 Sk mesačne.

- Najvyšší úhrn vyplácaných dôchodkov sa zvyšuje z 8697 Sk na 9219 Sk mesačne.

(zk)