Reformu treba prerátať

Komentuje Eleonóra Bujačková

Výsledkom pripomienkového konania k novele zákona o vysokých školách je 135 strán textu. S pripomienkou najzásadnejšieho charakteru prišlo iba ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny, ktoré navrhlo iný, tvrdší systém zavedenia poplatkov. Novela by sa mala na rokovaní parlamentu objaviť v septembri. Už dnes je však isté, že účinnosť vysokoškolského zákona sa bude posúvať. Predovšetkým preto, že najskôr potrebujeme vybudovať kvalitnú a efektívnu sociálnu záchytnú sieť, na ktorej by mali participovať i komerčné banky, až potom môžeme spoplatniť štúdium. Rektori slovenských vysokých škôl už dávnejšie navrhli, aby sa výška poplatkov pohybovala od 0 do 20 percent z ročných nákladov na štúdium a konečné rozhodnutie v tejto otázke by malo zostať na vedení školy. Platenie na všetkých odboroch môže smerovať k zániku niektorých z nich. Pre ministerstvo školstva je však návrh Slovenskej rektorskej konferencie neprijateľný. Minister M. Fronc je presvedčený, že posunutie 10-percentnej hranice na nulu by narušilo systém sociálnej podpory. Možnosť odpustiť platenie za denné štúdium na niektorých odboroch by podľa neho vyvolalo aj neúmerný tlak na rektorov vysokých škôl.

Ak teda bude všetko prebiehať podľa predstáv vedenia rezortu školstva, vysokoškoláci začnú za denné i externé štúdium platiť v januári 2004. Školné budú platiť aj tí externisti, ktorí už platia na základe občiansko-právnych zmlúv s rôznymi inštitúciami. V praxi to znamená, že študenti zaplatia v budúcom školskom roku za letný semester najmenej 3450 Sk, čo je polovica z celoročného školného. Výšku školného pre nasledujúci akademický rok stanovilo ministerstvo od 6900 do 13 800 korún. V školskom roku 2004/2005 sa počíta s rozpätím od 7300 do 14 600 Sk. O konečnej výške poplatku rozhodne v rámci stanovenej stupnice rektor univerzity. Môže tiež odložiť termín splatnosti školného o dva mesiace. Jedno je nespochybniteľné - školstvo reformu potrebuje. Treba ju však pripraviť dôsledne a uvažovať o všetkých možných rizikách. Už dnes totiž mnohí talentovaní uchádzači o vysokoškolské štúdium uvažujú o štúdiu v susednom Česku, kde je to pre nich finančne výhodnejšie. Treba aj dôkladne „prerátať“, či jestvujúci systém sociálnych štipendií a pôžičkového fondu je dostatočný a bude schopný pokryť sociálne prípady. Podľa odhadov MŠ SR sociálne štipendium by malo poberať okrem terajších 7700 študentov ďalších 25-tisíc. Odborníci z praxe však upozorňujú, že do „sociálnej siete“ spadne oveľa viac študentov.