Diskutabilný prínos zmien

Komentuje Ľudmila Koníková

Rozhorčení a často aj nadávajúci klienti najmä na sociálnych odboroch okresných úradov, asi tak by sa dal charakterizovať najviditeľnejší „prínos“ zmien v rezorte zdravotníctva. Nápor ľudí, ktorí žiadajú v týchto inštitúciách potvrdenia, neklesá. Podľa zainteresovaných úradníkov z tohto odboru jadro problému je v tom, že neexistuje jednotné usmernenie. Požiadavky lekárov často nie sú jednotné a problémy sú i s lekárnikmi, niektorí z nich totiž nechcú rešpektovať, že občanom s ťažkým zdravotným postihnutím stačí preukaz a pre občanov v hmotnej núdzi potvrdenie. Z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR už na spomínaných úradoch síce dostali vzor dokladu, ktorý by mali vydávať občanom v hmotnej núdzi, no je to len čiastočné riešenie problému. Vyzerá to teda tak, že naši zákonodarcovia sa v tejto oblasti opäť raz nevyznamenali.

Nad poplatkami či zmenami nejasajú ani záchranári. Napríklad predbežný finančný prínos z výberu úhrad za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je pre Záchrannú a dopravnú zdravotnícku službu (ZDZS), podľa jej riaditeľa MUDr. Jána Kovalčíka, minimálny. Dôvodom je fakt, že sumu vybranú od poistencov si zdravotné poisťovne odrátavajú od úhrad vyplácaných ZDZS za dopravu. Reč čísel hovorí, že v 75 percentách prípadov vybrali poplatok za návštevnú lekársku službu prvej pomoci, s výnimkou detí do 6 rokov, osôb s poruchami psychiky a osôb v hmotnej núdzi. Problematické bolo vyberanie poplatkov najmä v domovoch dôchodcov, bezproblémové bolo za návštevu poistencov vo väzenských a v policajných zariadeniach, kde službukonajúci mali úhrady pripravené od prvého dňa. No nedá sa povedať, že by záchranárom či dopravcom nejako výrazne klesla krivka výjazdov. Podľa informácií zo spomínaného zdroja počet výkonov návštevnej lekárskej služby prvej pomoci sa znížil o 11,5 percenta oproti predchádzajúcim mesiacom.

Úhrady za dopravu osôb do a zo zdravotníckych zariadení nemali výrazný vplyv na počet prepravených osôb. Počas júna klesol počet prepravených osôb len o päť percent. Poplatky vybrali u 40 percent prepravovaných pacientov. Tento pomerne nízky výber možno zdôvodniť tým, že ZDZS prepravuje väčšinou poistencov s ťažkým zdravotným postihnutím vyžadujúcim individuálnu formu prepravy, onkologických, kardiochirurgických a ďalších, ktorí sú od úhrady oslobodení. Spomínaný riaditeľ poukázal aj na to, že tieto osoby vyžadujú okrem prepravy sanitným vozidlom aj osobnú pomoc od posádky a ďalší transport v sedacej alebo ležiacej polohe. Z tohto dôvodu sa musia sanitky obsadzovať okrem vodiča aj ďalšou zaučenou osobou. To však zdravotné poisťovne vo vzájomných zmluvných vzťahoch upravujúcich úhrady za tento typ služby nechcú zohľadniť. Osobitným problémom je nedostatočné vyznačenie oslobodenia od úhrady na príkaze na prepravu vystavovanom ordinujúcim lekárom. To všetko je však len niekoľko pripomienok k vážnym problémom z terénu. Otázne však je, čo vlastne toľko spomínaný pozmeňovaný zákon vyriešil. Odpoveď by bola pomerne jednoduchá, všetko sa to javí tak, ako by na pravdu u nás niekto nebol zvedavý.