Jánošík - kauza bez konca?

Presne pred rokom na MFF Karlove Vary predstavil producent Rudolf Biermann veľkolepý projekt na veľkofilm Juraj Jánošík - Pravdivá história. Film, ktorý ešte neexistoval, mal po celom hoteli Thermal umiestnené najväčšie plagáty a kdekto z prítomných zahraničných novinárov si myslel, že film je takmer hotový. Rok sa s rokom zišiel a kauza Jánošík sa mení na nekonečnú pieseň.

Takmer všetci vieme, že jeho výroba si doteraz už vyžiadala 65 miliónov korún a podľa Rudolfa Biermanna je na jeho dokončenie potrebná ďalšia stovka. Počas prezentácie Východoeurópsky film 2003 (usporiadalo České filmové centrum) sa predstavili so svojimi projektmi tvorcovia a producenti z Čiech, Maďarska a Slovenska. Medzi českými nechýbal Jan Hřebejk, ktorý už od jesene tohto roku nakrúca trpkú komédiu zo súčasnosti Horem Pádem, kde si zahrajú aj Emília Vášáryová a Ingrid Timková, Bohdan Sláma zase pripravuje snímku s pracovným názvom Něco jako štěstí (jednu z hlavných úloh vytvorí Zuzana Kronerová), či Deana Horváthová-Jakubisková, ktorá predstavila pripravovaný projekt svojho manžela Juraja Jakubiska Tretie pohlavie. Pravdepodobne viacerým účastníkom prezentácie mierne vyrazila dych výškou rozpočtu, ktorý odhaduje na 20 miliónov euro. Ale... „Zo 60 percent na film prispieva americký koproducent a viac-menej je financovanie zabezpečené len zo súkromných, respektíve bankových zdrojov bez akéhokoľvek príspevku zo strany štátu. Už čoskoro rozbiehame casting a s nakrúcaním chceme začať o rok v lete, aby sme film mohli uviesť na jar roku 2005.“

Vo chvíli, keď prišiel na rad Rudolf Biermann, ovzdušie, mierne povedané, zhustlo. Z jeho strany sme si vypočuli obligátne, že americký koproducent doteraz neprispel ani korunou, ale „posledný termín, ktorý som si optimisticky určil, je 15. august. Vtedy by sme ešte dokázali film dotočiť. Doteraz máme hotových 45 % filmu, niečo vyše 60 minút.“ Na otázku, akým spôsobom mal poistenú zmluvu s americkou spoločnosťou, respektíve, či ešte verí, že film dokončí, sme počuli viac-menej chabé výhovorky.

Je pravda, že doteraz Rudolf Biermann produkoval také filmy ako Záhrada, Krajinka alebo najnovšie Quartétto, ale na Jánošíka akosi šťastie nemá. A je otázne, že aj v prípade, ak zoženie zostávajúcu sumu (a všetkým je známe, že nemôže rátať už so žiadnou štátnou podporou, veď na celú slovenskú kinematografiu je v štátnom rozpočte na tento rok necelých 30 miliónov korún), či vydrží pohromade štáb na čele s režisérkou Agnieszkou Hollandovou. Hoci Rudolf Biermann tvrdí, že „v prípade, ak by v troch spolupracujúcich krajinách prišli na film cca len dva milióny divákov, všetky náklady by sa vrátili späť,“ od jari projekt stojí a nádej na jeho dokončenie sa zo dňa na deň zmenšuje. Že by naozaj každá slovenská vláda od vzniku samostatného štátu mala svojho Jánošíka? Vyzerá to však tak, že tentoraz Jánošík chudobným berie...

A keď už píšeme na „slovenskú“ nôtu treba spomenúť, že karlovarský festival v rámci sekcie Poklady európskych filmových archívov uviedol zrekonštruovanú snímku Karla Plicku Zem spieva. A stalo sa takmer neuveriteľné - na projekcii bolo vyše 150 nadšených divákov. Podstatnú časť tvorili najmä mladí ľudia a diváci zo zahraničia, ktorých tento - pre nás notoricky známy film - mimoriadne zaujal a pre viacerých to bol prvý krok k oboznámeniu sa s existenciou slovenskej kinematografie.

Alena Gašparovičová,

Karlove Vary