Nekonečný kontinent?

EÚ nevie, kam budú siahať jej hranice

Brusel (TASR) - Európska komisia rozhodla včera o vytvorení osobitnej pracovnej jednotky pre tzv. širšiu Európu, ktorej úlohou bude rozvíjať vzťahy rozšírenej EÚ so susednými krajinami východnej Európy a Stredomoria. Podľa komisára pre vonkajšie vzťahy Chrisa Pattena však „širšia Európa“ nie je definitívnou odpoveďou na budúce hranice únie. Vzťahy so susednými krajinami chce Brusel rozvíjať bez predpovedania ich možného členstva v EÚ či zotrvania mimo nej. EÚ zatiaľ nevie, kam až budú v budúcnosti siahať jej hranice a odpoveď na túto otázku je dnes predčasná, myslí si komisár pre rozšírenie Günter Verheugen. Najskôr musí mať únia konkrétne skúsenosti s terajším rozšírením, vidieť, ako to funguje po politickej, technickej a finančnej stránke, povedal dnes Verheugen na tlačovej konferencii v Bruseli, kde spolu s Pattenom oznámil vznik „task force“ pre širšiu Európu. Možnosti únie prijímať nové krajiny sú však podľa Verheugena v každom prípade obmedzené. „Teraz prijímame desať krajín, potom prídu Bulharsko a Rumunsko, neskôr Turecko, potenciálnymi kandidátmi sú krajiny západného Balkánu. Pre všetky ostatné štáty je tu stratégia širšej Európy,“ dodal komisár. Na otázku konečnej politickej geografie EÚ dnes podľa neho nie je možné odpovedať. „Bolo by nesprávne povedať jedným - vy sa môžete stať členmi, a druhým - vy nemôžete,“ myslí si Verheugen. Súčasťou iniciatívy širšej Európy by mali byť krajiny, ktoré budú susediť s rozšírenou úniou po budúcoročnom prijatí desiatich nových členov, vrátane Slovenska, a zatiaľ nemajú jasnú perspektívu členstva, ako je to v prípade Bulharska, Rumunska, Turecka a v dlhodobejšom časovom horizonte aj krajín západného Balkánu. Ide najmä o Rusko, Ukrajinu, Bielorusko, Moldavsko, ale tiež krajiny Stredomoria. Podľa Pattena by komisia rada videla v budúcnosti okolo únie okruh priateľských krajín, ktoré budú presadzovať rovnakú alebo podobnú zahraničnú, imigračnú či hospodársku politiku, kde by všetky krajiny po splnení istých kritérií spolu využívali výhody voľného pohybu tovaru, služieb, osôb či kapitálu, bez toho, aby mali spoločné inštitúcie, ako je to v EÚ.