Reštitúcie pozemkov

Aj pôda neznámych vlastníkov

K znovuotvoreniu procesu reštitúcií pozemkov smeruje najnovší návrh novely zákona o vlastníckych vzťahoch k pôde a poľnohospodárskemu majetku, ktorú presadzuje minister pôdohospodárstva SR Zsolt Simon. Neprešla však Legislatívnou radou vlády SR. Podľa Zsolta Simona je hlavným cieľom tohto zákona umožniť oprávneným osobám prihlásiť sa o svoj majetok ešte aj v priebehu budúceho roka. Problémy v tomto návrhu zákona sú podľa neho iba legislatívno-technického charakteru. Podľa doteraz platnej legislatívy mohli občania o vydanie svojich pozemkov zoštátnených počas bývalého komunistického režimu požiadať len do konca roka 1992 a dokladovať to potom mali do konca roka 1995. Už programové vyhlásenie terajšej vládnej koalície však hovorí o potrebe znovuotvorenia tohto procesu ešte na jeden rok. Práve rezort pôdohospodárstva to chce cez zmenu legislatívy umožniť v priebehu celého budúceho roka.

Navrhované znovuotvorenie reštitúcií je spojené aj s ďalším záväzkom z programového vyhlásenia vlády SR, ktorým je doriešenie pôdy neznámych vlastníkov. Podľa návrhu zákona taká pôda, ktorej pôvodný vlastník sa nezistí ani v roku 2006, automaticky prejde do vlastníctva štátu a následne do vlastníctva obcí. Štát si má ponechať iba časť z tejto pôdy na výstavbu objektov a infraštruktúry celospoločenského významu. Obce by potom mohli ponúknuť túto pôdu roľníkom s podmienkou, že sa bude využívať výlučne na poľnohospodárstvo.

Je zrejmé, že zoštátnený pozemkový majetok v bývalom režime a doteraz neprihlásený na reštitúcie sa k pôvodným vlastníkom a ich dedičom nedostane z najprozaickejších dôvodov. Buď sa už pominuli, resp. nedostane sa k nim správa o možnej reštitúcii, alebo nemajú a nebudú môcť získať potrebné doklady o svojom majetku. Navrhovaná novela zákona vznikla podľa všetkého preto, aby sa neprihlásená pôda na reštitúcie a pôda neznámych vlastníkov dostala do vlastníctva obcí.

Najzaujímavejšou otázkou je štátne vlastníctvo takejto pôdy. Takej, na ktorej by mali vzniknúť objekty a infraštruktúra celospoločenského významu. Bude asi potrebné charakterizovať to, čo sa chápe ako „celospoločenský význam“ a stanoviť časový horizont pre vlastníctvo z tohto titulu. Ohľadne pôdy, ktorá sa dostane do vlastníctva obcí, bude nevyhnutné riešiť aj taký problém, kedy sa bude môcť vyňať z fondu poľnohospodárskej pôdy alebo podmienky jej spätného odkúpenia obcou.

(Hd, vs)