Reminiscencie '99

Staré štruktúry to nevyriešia

Dnes si opäť zalistujme v „dobových“ materiáloch z mítingu Hospodárskeho klubu - NEF v auguste roku 1999. Iba pripomíname, že sa vtedy veľmi búrlivo diskutovalo o problémoch slovenskej ekonomiky, legislatíve a že hosťami klubového zhromaždenia boli štyria ministri vtedajšej vlády. Na vtedajšiu podobu novely Trestného zákona, ktorú priblížil J. Čarnogurský, reagovali viacerí podnikatelia. A. F. Zvrškovec vtedy vyslovil aj tieto názory: „Novelou Trestného zákona sa skončil proces deformácie slovenského hospodárstva tými, ktorí nepochopili, že moderná spoločnosť sa neskladá iba zo štátu a z jeho ilúzií. Keď predchádzajúca vláda presadila novelu daňového zákona tak, že umožnila daňovým orgánom zablokovať majetok podnikov už pri podozrení, že v budúcnosti nedokážu platiť, daň bola zo strany podnikateľských organizácií nulová. Napriek tomu, že táto novela bola v rozpore s ústavným právom, vlastniť a disponovať svojím majetkom nebol na Slovensku nikto, kto by razantne zastúpil tých, ktorým tento zákon obmedzil podnikateľskú kapacitu. Vývoj vzťahu daňovej administrácie voči podnikom a podnikateľom je poznačený absolútnou nedôverou. Na rozdiel od iných krajín, kde daňový poplatník

môže vyžiadať

záväzné stanovisko správcu dane k svojmu problému a kde daňový orgán je povinný písomne takéto stanovisko nielen zaujať, ale je ním aj viazaný. Slovenský podnik je však odkázaný sám na seba a daňový orgán čaká, kým tento podnik urobí takú chybu, aby bol pokutovým konaním nielen postihnutý, ale aj inštitucionálne pokorený. Tento stav vzťahu štátu k podnikom je absolútne neakceptovateľný.

Novelizáciou Trestného zákona dnešným parlamentom vyvrcholil tento proces neúcty tak voči Ústave SR, ako aj neúcty voči tým, ktorí v SR podnikajú. Trestnoprávna zodpovednosť vedení podnikov za neschopnosť podniku platiť dane spojená s obmedzením možnosti nakladať s majetkom robí SR unikátnou krajinou na svete. V paragrafoch 148a, 148b, 250a, 250f a 256 sa zavádzajú nielen nové trestné pojmy ako napríklad zavinený úpadok alebo stratový obchod, ale aj nevysvetliteľné postihy tých, ktorí sa venujú hospodárskej činnosti. Každý, kto v SR niečo vlastní alebo je priamo zapojený vo vedení podnikov, si musí položiť otázku, ako je to možné, že takéto zákony boli prijaté. Zlyhanie politického systému sa dá vysvetliť ako dôsledok jeho krátkej histórie demokratického ponímania úlohy štátu. Táto skutočnosť spolu s individuálnou neskúsenosťou politikov hospodárskej oblasti bola a je ustavičnou

živnou pôdou

pre nezmyselné rozhodnutia. Je celkom jasné, že prevažná väčšina slovenských politikov reprezentuje totalitárne predstavy o úlohe štátu v modernej spoločnosti. Na rozdiel od iných krajín, kde štát a podniky spoločne vyvíjajú a realizujú dynamickú spoločnosť, je Slovensko charakteristické ako krajina buď štátneho dirigizmu, alebo krajina nekonkrétnosti a nekoncepčnosti vzťahu štátu k hospodárskemu systému krajiny. Ešte väčším problémom ako kvalita politických rozhodnutí je nedostatočná reprezentativita záujmov hospodárskeho sektora v spoločenskom živote. Prijatie takýchto zákonov bez radikálnych protiopatrení podnikateľov ukazuje slabosť v organizácii vlastníkov kapitálu, manažmentov a iných záujmových združení podnikov. Funkčnosť hospodárskeho systému je podmienená v prvom rade podmienkami spoločenského prostredia, kde záujmy hospodárstva presadzujú rôzne záujmové skupiny.

Prvou záujmovou dimenziou je ochrana záujmov vlastníkov kapitálu a investorov. Cieľom týchto organizácií je zabezpečiť dlhodobú stabilitu na kapitálovom trhu tak v oblasti jeho voľného pohybu, ako aj v oblasti jeho zdanenia. Obštrukciou činnosti investičných spoločností a fondov zo strany politikov takáto reálna organizácia nikdy na Slovensku nevznikla.

Druhú skupinu hospodárskych záujmov reprezentujú organizácie zamestnávateľov, ktorých prvoradou úlohou je stráženie zamestnávateľských záujmov v perspektíve trhu práce. Kolektívne vyjednávanie je reprezentatívnou činnosťou týchto organizácií.

Tretia skupina hospodárskych záujmov je skupina tzv. brandžových organizácií, ktorých cieľom je zabezpečenie postavenia svojich členov proti iným brandžovým a spoločenským záujmom. Ako príklad sa dá uviesť združenie strojárskeho priemyslu, združenie cukrovarníkov alebo poľnonákupov.

Štvrtou hospodárskou dimenziou sú organizácie takých podnikateľov, ktorých existencia je založená na vykonávaní určitej živnosti. Tieto skupiny zastupujú rozličné únie živnostníkov.

Piatou a neposlednou dimenziou hospodárskeho života sú združenia v podobe obchodných a priemyselných komôr, ktorých budúcnosť vzhľadom na zvýšenú medzinárodnú štandardizáciu obchodných procesov bude určite marginalizovaná. Je tiež načase, aby

politické strany

zabezpečili prehodnotenie politických zámerov kompetentnými poradcami tak, aby sa zabránilo hysterickému prijímaniu noviel zákonov iba z formálneho hľadiska. Rešpekt voči zákonu a jeho dôsledné presadenie je absolútnym predpokladom fungovania hospodárskeho systému. Dnešný stav charakterizuje zákon, ktorý je nezmyselný a ktorého presadenie je nielen nemožné, ale aj protispoločenské.

(r)