Tatrám smetisko nesluší

Čistota je podmienkou príťažlivosti

Vôbec prvým podujatím novovzniknutého Občianskeho združenia Čisté Tatry bolo pracovné stretnutie pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia, ktoré sa uskutočnilo v Zbojníckej chate vo Veľkej Studenej doline vo Vysokých Tatrách. Uskutočnilo sa v prvej júnovej dekáde a zúčastnení odborníci definovali problém odpadu vo vysokohorskom prostredí. Jeden zo zakladateľov združenia, chatár zo Zbojníckej chaty Ľudovít Záhor však rozširuje tento cieľ: „Vznikla skutočne prepracovaná definícia vrátane tabuľkovej podoby. Vieme však, že musíme vyvíjať aj osvetu, pretože každý odhodený kúsok papiera či plastu je len výsledkom procesu, ktorý sa deje v hlavách ľudí.“ Prvý projekt, ktorý členovia OZ pripravujú, je zameraný práve na osvetu a jeho nevyhnutnou súčasťou bude aj spolupráca s médiami doma a v zahraničí (najmä Poľsko a Česko). V týchto dňoch vstúpilo združenie do široko koncipovaného projektu ochrany vôd v časti Západných Karpát, na našom území v oblasti Západných a Vysokých Tatier, v poľskej časti je to oblasť Beskýd, predkladaného OZ Litur z Levoče a zrkadlovo poľskou mimovládnou organizáciou. Záujem o ciele a činnosť Občianskeho združenia Čisté Tatry prejavili niektoré nemecké inštitúcie a firmy, s ktorými sa uskutoční v závere júla stretnutie v Starom Smokovci. Stretnutie s členmi OZ mal aj primátor mesta a niektoré podnety začalo mesto ihneď plniť (úprava Hrebienka).

Prečo vôbec vznikla táto iniciatíva? Jeden zo spoluzakladateľov, pracovník Štátnych lesov TANAP, horský nosič, skialpinista Ing. Marián Rusnák vysvetľuje: „Cestovný ruch je nedoceneným ekonomickým odvetvím a jeho „tovarom“ sú hory. Najjagavejším nepochybne Vysoké Tatry. Chce však turista prísť tráviť voľný čas na smetisku? Určite nie! Preto my, ktorí v týchto horách žijeme a máme ich radi, chceme dbať aj o ich čistotu.“

Je dobré, že silnú skupinu priaznivcov našli Tatranci aj v Bratislave. Je však na škodu veci, že nereagovali na ich podnety a pozvanie do spolupráce, napríklad vedenia niektorých oslovených národných parkov.

Mikuláš Argalács