Slovami vedu nezachránime

Komentuje Eleonóra Bujačková

Nielen slovenská veda márne už roky volá po zodpovedajúcom finančnom dotovaní, problémy má aj EÚ. Tá sa síce vehementne snaží povzbudiť vedu v pristupujúcich štátoch, ale sama na to nemá. Európska únia zaostáva za Spojenými štátmi a Japonskom vo výdavkoch na vedu a výskum i v relatívnom počte vzdelaných ľudí, ktorí sa im venujú. Žiaľ, odlev európskych mozgov do Ameriky pokračuje a zodpovední nevedia, ako ďalej. Podiel hrubého domáceho produktu na výdavkoch na výskum v krajinách „pätnástky“ sa ustálil na 1,9 percenta, hoci si štáty EÚ na summite v Lisabone v marci 2000 vytýčili métu troch percent, aby sa únia v priebehu desiatich rokov stala najvýkonnejšou vzdelanostnou ekonomikou na svete. Tieto pochmúrne myšlienky nevyjasní ani perspektíva rozšírenia, ktoré naopak spôsobí ďalší pokles vedy a výskumu v ekonomickom živote rozšírenej EÚ. Ani jedna zo vstupujúcich krajín totiž nedosahuje podiel výdavkov EÚ; naopak, ich investície do vedy a výskumu neustále klesajú.

Je teda viac ako pravdepodobné, že ani Slovensko toto nepriaznivé skóre nevylepší. Necelé percento určené z HDP na slovenskú vedu, nie je dôstojné. Preto treba vzdať hold desiatkam vedeckovýskumných pracovníkov či už na akadémii alebo na vysokých školách, že v tejto finančnej i spoločenskej mizérii dokážu držať krok so svetovým kvalitatívnym štandardom. Čiastočnou náplasťou je možnosť čerpania grantov určených na medzinárodné projekty, čím sa znásobuje efektívnosť výskumu. Mnoho slovenských vedecko-výskumných pracovníkov je zaradených v spoločných tímoch v rámci vedeckého programu Európskej únie. Mnohí špičkoví odborníci však otvorene priznávajú, že svoj ďalší odborný rast spájajú s odchodom do zahraničia, napriek tomu, že ani predstaviteľom únie nie je zatiaľ celkom jasné, ako by finančne zvládli pomerne veľký záujem vedeckých pracovníkov a výskumníkov z nových členských štátov. Jednou z možností sú stáže, vedecké pobyty, hosťovanie a už spomínané granty. Pre slovenské vedecko-výskumné pracoviská je šancou šiesty rámcový program šancí, ako získať slušné peniaze a zabezpečiť svoje prežitie.

Staré okrídlené, že ekonomika potrebuje mozgy, nadobúda ešte nástojčivejší zvuk. Európa totiž už dlho musí odolávať silnejšej Amerike, a tak „kradnutie“ najlepších ľudí ešte znásobí prehlbujúci sa rozdiel. Veda nepozná hranice, každý pobyt a pôsobenie v zahraničí má význam pre ďalší rast. Bolo by však ideálne, keby po získaní nových skúseností, metodík a poznatkov, pokračovali vedci doma, vo vlastnom výskume. To je možné iba za predpokladu, že podiel výdavkov na vedu bude na potrebnej úrovni. Inak slovenský výskum a veda budú živoriť a najlepší budú odchádzať. Napriek viacerým skutočne významným výsledkom európskej vedy (vrátane slovenskej), nič to nemení na celkovo pochmúrnom obraze - v Amerike do výskumu plynie 2,7 percenta HDP, v Japonsku viac ako tri percentá. Na tisícku pracujúcich pripadá v EÚ 5,1 vedca či bádateľa, v USA 7,4 a v Japonsku 8,9. Pritom investovanie do výskumu je jedinou cestou, ako obnoviť našu konkurencieschopnosť. Všetky ostatné sú odsúdené na neúspech.