Závislosť menom káva

Vieme už, že to káva pri svojej ceste na výslnie nemala vždy ľahké - jedni ju milovali, iní zatracovali. Vieme však aj to, že sa napriek všetkému, vďaka svojej exotickej chuti, aróme a tajomstvami opradenej povesti, stala obľúbeným nápojom všade na svete. Poodhalili sme už dejiny kávy - „čiernej vody Orientu“, boli sme svedkami jej postupného prieniku z východu do Európy - na kráľovské dvory, ale aj medzi chudobných, stáli sme pri vzniku prvých kaviarní a obchodíkov a tu sme spoznali aj šikovného obchodníka Johanna Jacobsa, ktorý v roku 1895 otvoril v Brémach svoj prvý „Špecializovaný obchod“ s kávou. Neskôr, po rokoch tvrdej práce, z malého obchodíka vyrástli kávové továrne v Nemecku, vo Švédsku, v Rakúsku a vo Francúzsku - a v nich medzinárodne známa, u miliónov labužníkov obľúbená, káva značky Jacobs. Ak sa vyberáte do sveta, tak nezaškodí inšpirovať sa kávovými rituálmi niektorých krajín. Neverili by ste, ako to pomôže pri vážnych rokovaniach....

V Egypte sa káva podáva veľmi silná. Šálka (finggan) je veľmi malá, zmestí sa do nej len necelý deciliter tekutiny. Je vyrobená z porcelánu a nemá rukoväť. Káva a pohostinnosť znamenajú v arabských krajinách jedno a to isté. Odmietnuť kávu by bolo neodpustiteľné. Podáva sa obyčajne veľmi hustá a silná káva, navyše sa pridávajú do nej aj ďalšie koreniny, napríklad drvený kardamón alebo škorica. Nezabudnite, že káva sa v Grécku podáva horúca, hustá a sladká. Kávova pena, ktorá pri príprave kávy vzniká, je mimoriadne dôležitá. Vraj prostredníctvom nej vysielajú signály o... kdečom. Že by aj o vašom podnikateľskom úspechu?! Rajom kávičkárov je Francúzsko. Popíjanie kávy v kaviarničkách na parížskych bulvároch a námestiach je pre cestovateľov, ale aj miestnych obyvateľov, nevyhnutnosťou. Parížania však nie sú objaviteľmi tejto kávovej tradície, tá má svoje korene u obchodníkov v malých provinciách, najmä v prístave v Marseilles, kam obchodníci dovážali kávové zrná z Egypta. Sulejman Agaj, vyslanec sultána Mohameda IV., prišiel do Paríža v roku 1669, aby slúžil na dvore Ľudovíta XIV. a popritom rozlúštil niektoré tajomstvá Francúzska. Priniesol so sebou množstvo kávových zŕn a zabával celý dvor ceremóniou, ako správne podávať kávu. Správne odhadol, že štátnym úradníkom sa pri káve najlepšie rozviaže jazyk. „Le Café“ - francúzsky časopis z polovice 19. storočia, mal heslo: „Salón je založený na privilégiách, kaviareň na rovnosti“. Možno preto sa o káve často hovorí ako o nápoji demokracie. Je ťažké predstaviť si Taliansko bez kávy. Spočiatku sa hovorilo o káve ako o diabolskom nápoji, dnes ako o jedinečnej lahôdke. Prvé kaviarne sa tu objavili už pred 300 rokmi .

... a na dôvažok

Vedecké štúdie dokazujú, že káva má štyrikrát vyšší obsah antioxidantov než čaj, ktorý je ďalším zdrojom týchto dôležitých látok. Vyhliadky na to, že káva by mohla znižovať riziko úmrtí u srdcových chorôb je významnou a zajímavou stopou pre ďalšie bádanie. Pravda používanie kávy pre liečebné účely nie je nič nové; črevné nálevy s kávou sa už zhruba sto rokov používajú na očistu organizmu.