Zbytočná vojna s Irakom?

Nezodpovedané záležitosti rozširujú rady kritikov

Americký minister obrany Donald Rumsfeld v stredu vyhlásil, že rozhodnutie zaútočiť na Irak nebolo založené na nových dôkazoch o snahe Saddámovho režimu získať zbrane hromadného ničenia. „USA pristúpili k činu skôr preto, lebo v inom svetle prehodnotili existujúcu hrozbu, ktorú podľa nich Irak predstavoval po teroristických útokoch z 11. septembra 2001,“ uviedol.

Rumsfeld týmto svojím „priznaním“ opätovne naštrbil význam druhej vojny v Perzskom zálive. Najmä ak sa v Iraku doteraz žiadne biologické a chemické zbrane nenašli. A možno pochybovať, že by ich ustupujúca iracká armáda až tak dôkladne schovala. Základná príčina konfliktu zostáva teda nezodpovedaná. Zatiaľ. No minimálne dve teórie naznačujú, o čo vlastne mohlo ísť. Podľa jednej sa Washington rozhodol zaútočiť, pretože sa obával skorého pádu Saddáma Husajna, čo by celú rizikovú oblasť mohlo uvrhnúť do chaosu. Vojna sa tak stala len preventívnym a bezpečnostným opatrením. Druhá možnosť vychádza priamo z 11. septembra 2001. Spojené štáty boli kruto prekvapené a na malú sekundu zrazené na kolená. Tento nemilý fakt si žiadal okamžitú nápravu (potrebu víťazstva), a tak nasledovali nálety na Afganistan a obsadenie Iraku. Ani v jednom prípade sa však neuvažovalo o následkoch, a tak v oboch krajinách panuje anarchia, sľúbená demokracia je na míle vzdialená a každý deň umiera minimálne jeden americký alebo spojenecký vojak.

Nedokončené a nezodpovedané záležitosti medzitým rozširujú rady kritikov. Greg Thielmann, bývalý predstaviteľ spravodajského oddelenia na americkom ministerstve zahraničných vecí vyhlásil, že keď sa vojna v marci začala, Irak nepredstavoval žiadnu hrozbu Spojeným štátom a ani svojim susedom. Niekdajší šéf britskej diplomacie Robin Cook si zasa myslí, že spojenecké jednotky nenájdu v Iraku veľké zásoby zbraní hromadného ničenia...

Americký prezident George W. Bush a britský premiér Tony Blair sa nevyhnú povinnosti odpovedať pred Senátom či parlamentom na nepríjemne otázky. Treba veriť, že pravda nebude taká zlá, ako vyzerá na prvý pohľad.

Mladen Bosiočič

RASTER

Bezpečnostný problém

Americký prezident George W. Bush včera uznal, že neprestajné útoky na americké jednotky v Iraku vytvorili „bezpečnostný problém“, ktorý si vyžaduje, aby USA od svojho úsilia neustúpili. „Je nepochybné, že máme v Iraku bezpečnostný problém,“ priznal Bush. Podľa jeho slov sa budú Spojené štáty musieť vyrovnať so záležitosťou prípad od prípadu, ale musia zachovať nekompromisný postoj. Traja americkí vojaci prišli o život v stredu večer pri viacerých útokoch v rôznych regiónoch Iraku. Ich smrť zvýšila na 31 počet príslušníkov amerických síl, ktorí zahynuli pri nepriateľskej streľbe od 1. mája, keď Bush vyhlásil koniec hlavných bojov. Na otázku, či útoky znásobili význam zadržania Saddáma Husajna, Bush vyhlásil, že obhajcovia zosadeného irackého prezidenta opätovne prinášajú svojej krajine utrpenie. Dodal však, že USA dosahujú „stabilný pokrok“ a v tomto kurze budú pokračovať.