ROZPREDAJ ČI PRENÁJOM

Transformácia posledných dvoch z pôvodných piatich štátnych podnikov vodární a kanalizácií (Severoslovenské a Východoslovenské vodárne a kanalizácie) na akciové spoločnosti sa uskutočnila začiatkom mája tohto roka. So značným časovým posunom oproti avizovaným termínom. Dôvodov bolo viacero. K tým najzávažnejším patrili problémy okolo majetkového vyrovnania. No založením akciových spoločností, ktorých je napokon až sedem, sa bezodplatný prevod majetku VaK (s účtovnou hodnotou približne 38 mld. Sk) na samosprávy ešte nezavŕšil. Kolotoč schvaľovacích a administratívnych úkonov je naozaj zložitý, lebo každá akciová spoločnosť bude mať stovky akcionárov (obce v danom regióne). Kým teda FNM SR uzatvorí zmluvu s každým jednotlivým akcionárom, musí ju schváliť mestské zastupiteľstvo obce a podpísanú primátorom alebo starostom ju treba poslať späť na FNM. Podľa vyjadrenia kompetentných, prepisovanie akcií vodárenských spoločností na obce a mestá napreduje. Aj keď FNM SR pružne zareagoval na podnety zo strany samospráv i ZMOS a akcie na obce prevádza postupne, čím získava čas, predsa len nik nevie zatiaľ povedať, ako dlho bude proces trvať. Najďalej je na zdĺhavej ceste administrovania a. s. Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS). Jej akcie (podľa počtu obyvateľov) si rozdelilo až 252 obcí. A práve BVS je pre potenciálnych investorov najlukratívnejšia. Hoci zástupcovia mesta už dlhší čas netaja, že nedočkavosť záujemcov

o nevestu stúpa,

predsa len ešte nie je isté, aký postup vstupu zahraničného investora zvolia. Podľa informácií TASR primátor hlavného mesta Bratislavy Andrej Ďurkovský, ktoré je najväčším akcionárom BVS (59 % akcií), je proti rozpredaju majetku. Konkrétne je proti privatizácii materskej BVS. Jej účtovná hodnota je vyše 9,3 mld. Sk. Vstup investora do dcérskej a. s. Prevádzková vodárenská spoločnosť zatiaľ nekomentoval. Treba však podotknúť, že A. Ďurkovský vyjadril iba svoj osobný názor. Podstatné je, ako sa k tejto otázke postaví valné zhromaždenie, ktoré sa uskutoční približne o mesiac. A nielen k nej. Pripomeňme, že vstup strategického investora do prevádzkovej spoločnosti, a to formou nájomnej zmluvy, presadzovalo bývalé vedenie mesta Bratislavy. Tender však nevyhlásilo, iba si stihlo vybrať privatizačného poradcu. Stala sa ním spoločnosť Dresdner Bank. Odpoveď na otázku, prečo bývalé vedenie mesta Bratislava presadzovalo spomínaný model, je jednoduchá. Viaceré z krajín EÚ, ale napríklad aj susedné Česko, či ďalšie krajiny s transformujúcou sa ekonomikou, majú s ním dobré skúseností. Navyše, preferujú ho viacerí z potenciálnych uchádzačov, niektorí aj verejne

deklarovali záujem

o vstup do BVS alebo iných vodárenských spoločností. Patria k nim takí veľkí hráči na svetovom vodárenskom poli ako francúzska spoločnosť Veolia Water (do mája tohto roka Vivendi Water) či ďalší francúzsky koncern Ondeo. Medzi ostatných záujemcov, z ktorých viacerí uprednostňujú zasa záujem o akcie vodárenských spoločností, sa radí aj spoločnosť Bechtel (USA), Anglian Water, Thames Water patriaci nemeckému gigantu RWE (získal už 49 % akcií VSE), Aqua Mundo alebo nemecká plynárenská spoločnosť VNG. Z neoficiálnych zdrojov sme sa dozvedeli, že „zálusk“ na privatizáciu si robia aj niektoré domáce investičné spoločnosti a lobistické skupiny, ba údajne sa im v určitých prípadoch podarilo už do súčasných orgánov nových akciových spoločností VaK dosadiť svojich ľudí. O tom, že im ide logicky o rýchle zisky a nie o dlhodobý rozvoj vodárenskej spoločnosti, netreba asi nikoho dlho presviedčať. Pokiaľ však ide o spomínaný model vstupu investorov do prevádzkových spoločností, generálny riaditeľ pre centrálnu Európu a Rusko francúzskej spoločnosti Vivendi (dnes už Veolia) Philippe Guitard nám ešte pred rokom k tejto téme povedal: „Získať podiely v prevádzkových spoločnostiach

je výhodné

nielen z ekonomického, ale aj z etického dôvodu. Mne sa zdá veľmi nemorálne, ak starosta predá majetok vodární a kanalizácií pre peniaze napríklad na vybudovanie parkoviska. Je to predsa rozhodnutie, ktoré sa bude týkať aj ďalších generácií.“ Dodal tiež, že keby nejaká firma prišla do Paríža a chcela za výhodnú cenu kúpiť časť majetku VaK, určite by nepochodila. Tzv. francúzsky model vychádza z predpokladu, že základnou spoločnosťou bude tzv. vlastnícka a. s. miest a obcí daného vodárenského regiónu. Druhá a. s. založená buď vlastníckou spoločnosťou, alebo spoločnosť založená s cieľom prevádzkovania a poskytovania služieb vo vodárenstve, je prevádzková spoločnosť. Medzi obidvoma je vzťah viazaný dlhodobou zmluvou o prevádzke, na základe ktorej sa odvíja ich činnosť za jasne stanovených podmienok. Skutočnosť, že do vodárenstva v SR (potreba dobudovať kanalizácie, čistiarne odpadových vôd a pod.) je treba v najbližších desiatich rokoch investovať vyše 100 mld. Sk, signalizuje, že bez vstupu silných zahraničných investorov to bude ťažké, ba až nemožné, danú úlohu splniť. Pre aký postup vstupu investorov sa rozhodnú jednotlivé vodárenské spoločnosti, je dnes ťažko povedať. Ešte pred vyrieknutím definitívnych verdiktov by mali

mať v rukách

silné záruky investorov, že nebudú požadovať skokový rast cien vodného a stočného. Aj keď ceny vodného a stočného schvaľuje ÚRSO, predsa len veľa závisí od dodaných podkladov zo strany jednotlivých subjektov.

Zdena Rabayová