Prečo ho odsudzujú vopred?

S Ivanom Lexom o chybných analýzach a o jeho konaní

Ak sa spýtate priemerného občana, ktorým osobám venujú médiá a politici najviac pozornosti, tak nemôže nepovedať dve: V. Mečiar a I. Lexa. Donedávna ich pozíciu ohrozoval živý aj nebohý A. Rezeš. Z tejto trojice sa v štyriaštvrťročnom Hd prezentoval svojimi názormi iba V. Mečiar, keďže je stále prítomný na vnútropolitickej scéne. Ten muž, ktorý už dávno nestojí v jeho tieni, a je vykresľovaný väčšinou koalície, mierne povedané ako nepríjemný partner, niekdajší riaditeľ SIS, ale aj poslanec NR SR, obvinený, resp. žalovaný zo spáchania viacerých trestných činov, dostáva priestor po prvý raz. Aj preto, že Ivan Lexa dodnes nebol právoplatne odsúdený, o čo sa usiluje prokuratúra povzbudzovaná niekoľkými koaličnými politikmi takmer päť rokov, a počas ktorých bol trikrát vzatý a prepustený z vyšetrovacej väzby.

Hd: Čo ste vtedy prežívali, keď ste boli vymenovaný do funkcie riaditeľa tajnej služby?

I. Lexa: Stal som sa ním v roku 1995. V tom čase som mal tridsaťtri rokov a bol som azda najmladším šéfom tajnej služby. Je faktom, že niektoré z tých predstáv, s ktorými som do nej vstupoval, boli idealistické, a teda nezodpovedali celkom realite.

Hd: Nešlo tak trochu aj o naivné predstavy?

I. Lexa: Možno aj naivné. Nikto sa vskutku nenarodil ako tajný agent či ako šéf takej služby. Vaše myslenie, vaše podvedomie je v takom momente ovplyvňované aj získanými informáciami, z ktorých sa potom, keď v takej službe pôsobíte, vytráca tajomnosť či až záhadnosť, a najmä predstava o jej všemocnosti. Aj keď sa dostanete do kontaktu s vyspelými a v bežnom živote málokedy videnými, t. j. používanými technickými zariadeniami. Faktom však je, že každá tajná služba, vrátane SIS, je zákonite vnímaná vo verejnosti pre svoje poslanie, ako aj špeciálne postupy ako nedostupná pevnosť a svojím spôsobom ako štát v štáte. Vnímanie verejnosti je do značnej miery ovplyvnené fantáziou literárnych a filmových autorov - tvorcov.

Hd: Čo si z toho obdobia najviac ceníte?

I. Lexa: V roku 1993 vznikla SR a v tom momente aj jej tajná služba. Predchádzajúci štátny zväzok mal jej centrálu v Prahe. Tá mala jednoznačnú snahu pôsobiť tak, aby sa zachovala integrita federácie. Po vzniku nášho štátu bola nepoužiteľná. Musela sa vybudovať úplne nová tajná služba, keďže bez takej organizácie sa nijaký štát nezaobíde. Nazdávam sa, že som pre realizáciu tejto úlohy urobil maximum, čo by bez môjho totálneho pracovného nasadenia sa asi málokomu - dovolím si to tvrdiť - podarilo.

Hd: Z ČSFR tu zostali zvyšky bývalej tajnej služby...

I. Lexa: Na území SR mali a majú svoje záujmy viaceré štáty, čo je dané o. i. našou zemepisnou polohou a z geopolitického hľadiska. Z hľadiska viacerých tajných služieb sme boli a aj sme dosť zaujímaví. Ide cez nás ropovod, plynovod atď.

Hd: V akom stave bola vtedy naša tajná služba?

I. Lexa: Na ilustráciu: Prvý riaditeľ SIS V. Mitro vybudoval jej základy, ale keď som nastúpil do funkcie ja, tak personálne bola obsadená tretina tabuľkových miest. Materiálne a technicky to mohlo byť 20 percent zo súčasného stavu. Na niektorých úsekoch bol ešte nulový stav oproti nevyhnutným potrebám. Z delimitácie sme nedostali prakticky nič moderné a trebárs s archívmi sme sa trápili až do roku 1997. Vtedajší pracovníci SIS plnili svoje poslanie a „za pochodu“ stavali novú organizáciu. Urobili kus poctivej práce, ale to neznamená, že nerobili aj chyby.

Hd: Podľa politikov, aj väčšiny médií, bolo však vaše šéfovanie SIS v rokoch 1995 - 1998 takpovediac nešťastím pre SR. Toľko obvinení a žalôb nebolo vznesených azda ani na jedného riaditeľa tajnej služby.

I. Lexa: Nemyslím si to. Bolo veľa afér, napríklad aj v USA, ale riešili sa kultúrne. Tam sa aj v extrémnych situáciách myslelo na záujem štátu a nie na rôzne záujmové politické skupiny. Vždy sa uznávala a uznáva elementárna zásada právneho štátu - prezumpcia neviny. Časť šéfov tajných služieb sa dostala až na vrchol politickej a štátnej moci. Taký G. Bush starší bol prezidentom USA, K. Kinkel bol nemeckým vicekancelárom a V. Putin je ruským prezidentom atď. Nikdy som netúžil vystúpiť „hore“, ale to, čo prežívam po odchode z úradu, je priam absurdné a nemá to analógiu v civilizovanom svete.

Hd: Tvrdíte, že tie skutky, z ktorých ste obvinený, resp. žalovaný, ste nespáchali. Prečo ste potom v takej pozícii?

I. Lexa: Boli chyby aj nedostatky. O nič väčšie, o nič menšie ako v časoch predo mnou a po mne. Možno som sa pomýlil aj pri posudzovaní niektorých pracovníkov, na čo som prišiel až po rokoch. To je predsa normálne. Inou otázkou je, či sme svojou činnosťou a sústredenosťou na štátne záujmy novej Slovenskej republiky nepoškodili záujmy iných štátov a ich tajných služieb v našej oblasti.

Hd: Aj keď ste neboli dodnes právoplatne odsúdený ani za jeden skutok, ktoré traumatizujú našu verejnosť, tak sa musím spýtať, či sa im nedalo zabrániť. Koniec koncov šéf tajnej služby by mal byť z tých najinformovanejších v štáte...

I. Lexa: Je z tých najinformovanejších, ale všetko závisí od toho, ako sa informácie analyzujú. Keď sa zamyslíte trebárs nad 11. septembrom, tajné služby mali svoje informácie, a predsa došlo k tragédii. Dnešný svet je taký, že vám môže chýbať jedna informácia, a tá analýza sa ukáže „chybnou“ až po nešťastí alebo po zlyhaní konkrétnych ľudí.

Hd: Nedávno ste boli prepustený z vyšetrovacej väzby. Za posledných päť rokov ste vo väzení boli desať mesiacov a tiež „na úteku“ mimo územia SR...

I. Lexa: Vo vyšetrovacej väzbe som bol protizákonne a nebol som na úteku, ale v exile, ktorý som zvolil, opierajúc sa o článok 32 Ústavy SR a o nález Ústavného súdu SR. Ten totiž hovorí, že boli porušované moje ľudské a občianske práva, ale medializovaný nie je. Musím zdôrazniť, že som bol unesený z Juhoafrickej republiky, o čom jestvuje súdny verdikt. Prečo nikto neskúma a nepublikuje napríklad túto skutočnosť? Faktom je, že päť rokov som prenasledovaný a moje práva sú porušované ústavnými činiteľmi SR. Boli to oni, ktorí vo verejnosti hlásali, hlásajú a budú kričať, že som vinný. Nie je to tragikomické, že som bol jedným z bodov volebného programu tej strany, ktorá v roku 1998 sa stala vládnou?! Pýtam sa, je v tom mimoriadna angažovanosť viacerých ústavných činiteľov, ktorí robia všetko pre to, aby dokázali svoju „pravdu“. Týmto odvádzajú pozornosť ľudí od reálnych, najmä ekonomických problémov (penzie, nezamestnanosť, chyby vlády pri privatizácii atď.).

Hd: Je to sprisahanie proti vašej osobe?

I. Lexa: Už v roku 1993 som bol stíhaný za hanobenie hlavy štátu. Dovolil som si niekoľko kritických poznámok na adresu prezidenta SR M. Kováča. Aj preto, lebo som bol presvedčený, že nové Slovensko môže viesť a uniesť nezávislú politiku. Netvrdím, že som sa nemýlil. Možno sme podcenili záležitosti súvisiace s medzinárodným spoločenstvom. Možno sme boli príliš hrdí a jednoducho neboli schopní skláňať sa príliš hlboko, zdisciplinovať sa na rozdiel od tých, ktorí prišli po nás. Je možné, že sme dostatočne nevnímali záujmy zahraničia. Dalo by sa to povedať aj inak. Kdesi som si prečítal, že najlepší minister obrany je minister zahraničných vecí, a ja som presvedčený, že to tak je. Lebo to, čo minister zahraničných vecí pokazí na medzinárodnom poli, žiadny vojak nikdy neopraví. Sme jednoducho veľmi malí na to, aby sme si mohli čo len jemne namýšľať, že robíme autonómnu politiku, a možno sme to preháňali. Teraz nie je bipolárny svet ako v časoch studenej vojny.

Hd: Pôsobíte pokojne, vyrovnane, nijaké vypäté či arogantné reakcie...

I. Lexa: Napriek tomu, že som prenasledovaný, že plných päť rokov sa komplikuje nielen pôsobenie, ale aj život celému radu pracovníkov tajnej služby. Kvôli mne, ktorému nebolo nič dokázané. Viete, rád by som videl v mojej situácii napríklad aj niektorého súčasného ústavného činiteľa, ako by to s ním dopadlo, ak by na ňom sústavne päť rokov tendenčne pracovali početné vyšetrovacie, vysokokvalifikované tímy, navyše, ak by vyšetrovania dozoroval dokázateľne „problematický“ prokurátor... To je reálne môj prípad. So záujmom sledujem, ako tvrdo sa naloží so sudcom, ktorý sa nevyjadrí v súlade so želaním napríklad ministra spravodlivosti. Minister Lipšic sa však môže vyjadriť hocijako. Porovnajte výroky viacerých súčasných ústavných činiteľov na moju adresu. Dopredu ma označujú za vinného už niekoľko rokov vrátane vyšetrovateľa a „problematického“ dozorujúceho prokurátora. Pýtam sa vás, je to prípustné v právnom štáte? Nejde iba o mňa, ide o elementárnu zásadu práva, prezumpciu neviny. To všetko svedčí o tom, že k právnemu štátu máme ďaleko.

Hd: A čo tak sebareflexia?

I. Lexa: Inou otázkou je sebareflexia či spätný pohľad na to, čo bolo. HZDS urobilo aj chyby, ale oveľa menej ako vládne garnitúry po roku 1998. Stačí vnímať napríklad zahraničnú zadlženosť, nevýhodné transakcie pri privatizácii, napríklad Transgas, resp. škody a predovšetkým sociálne podmienky a kvalitu života. Je SR na tom vari lepšie ako kedysi? Pýtam sa, keď už hovoríte, že vtedy boli chyby a hrubé chyby, nie sú teraz troj- až päťnásobne?! Máte azda názor, že korupcia išla vývojom, ktorý by bolo možné označiť za pozitívny? Súdny čitateľ si názor urobí sám. Pýtam sa, napríklad v ekonomickej politike nebolo dobré zastaviť druhú vlnu kupónovej privatizácie? Podľa môjho názoru iste! Ľudia dostali aspoň viac ako 12 000 Sk. Z prvej vlny mali niektorí nulu, je pravdou, že to však organizovala federálna vláda.

Peter Kasalovský