Taliansky plán pre Európu

Ambiciózny návrh má ekonomiku vyviesť zo stagnácie

Európskej ekonomike, ktorá sa v súčasnosti borí so slabým hospodárskym rastom, svitla nová nádej na oživenie. Taká je prinajmenšom ambícia nového plánu, ktorý predstavil v týchto dňoch taliansky minister financií Giulio Tremonti. Jeho návrhy sa už pretavili aj do predbežného dokumentu Európskej komisie.

Taliansko, ktoré 1. júla prevzalo predsedníctvo v Európskej únii, si dalo za jeden z hlavných cieľov dosiahnuť podporu plánu, ktorý dostal meno „New Deal“ (Nový údel). Ten predpokladá v najbližších rokoch masívne investície do infraštruktúry, rozvoja a výskumu, pričom jednu z hlavných úloh má zohrávať Európska investičná banka (EIB). Tá sa má do roku 2010 spolupodieľať na podpore financovania veľkých investičných projektov novými pôžičkami v objeme 28 mld. eur ročne. Úvery majú byť kryté emisiami obligácií. Banka tiež strojnásobí tzv. štruktúrované finančné facility, ktoré sú úverovým rámcom pre najväčšie infraštruktúrne projekty. Táto participácia EIB má zároveň vyvolať ďalšie investície, ktoré vzniknú prostredníctvom súkromných projektov. Na obnove rastu by sa mali podieľať aj jednotlivé vlády presmerovaním štátnych výdavkov. Celkové zvýšenie investícií sa predpokladá v objeme 35 až 70 mld. eur ročne.

Na splnenie plánu však Európska investičná banka zatiaľ nemá dostatok zdrojov. Viceprezident EIB Gerlando Genuardi v polovici júna, keď boli známe ešte len hrubé obrysy iniciatívy, povedal, že „New Deal“ je príliš ambiciózny aj pre samotnú banku a EIB to so svojou finančnou kapacitou nemôže zvládnuť.

Taliani sú však optimistickejší. „Taliansky návrh zahŕňa nárast financovania EIB v dlhodobom období v dodatočnej sume 11 mld. eur ročne v rokoch 2003 - 2010,“ uviedla námestníčka ministra financií Maria Teresa Armosino. V prípade zvyšného financovania by mala Európska investičná banka mať sprostredkovateľskú a pomocnú úlohu, v niektorých prípadoch by ručila za úvery. Podľa Genuardiho je však na prilákanie investorov potrebné stanoviť jasné pravidlá, keďže problémom môže byť rozdielna legislatíva v prípade cezhraničných projektov.

Taliansky premiér Silvio Berlusconi odhadol, že iniciatíva by mohla podporiť ekonomický rast v eurozóne o 0,5 až 0,6 %. Podľa Gerassimosa Thomasa, hovorcu Európskej únie pre ekonomické a monetárne záležitosti, však iniciatíva nebude mať v tomto roku na výkon hospodárstva priamy vplyv. S tým korešpondovali aj slová komisára EÚ pre ekonomiku Pedra Solbesa, podľa ktorého zatiaľ Európska komisia nebude meniť súčasné predpovede ekonomického rastu eurozóny. „Na druhej strane očakávame, že (plán) bude mať na rast nepriamy efekt v podobe zvýšenej dôvery,“ uviedol Thomas. Európa by totiž realizáciou plánu vyslala do sveta signál, že sa zameriava na dlhodobé ciele.

„New Deal“ bol predstavený ako spôsob, ktorý podporí rast a pritom nevyvolá nové rozpočtové výdavky. Ich navyšovanie môže byť pre niektoré krajiny bolestné, vzhľadom na to, že to prináša vyšší schodok štátneho rozpočtu. Nemecko, Francúzsko, ale najnovšie aj Taliansko spolu s ďalšími štátmi budú mať problém dodržať v tomto roku 3-percentnú hranicu rozpočtového deficitu, ktorú vyžaduje Pakt stability a rastu Európskej únie. Na druhej strane, tieto krajiny majú na zvyšovaní výdavkov záujem, keďže si od neho sľubujú zvýšenie hospodárskeho rastu. „New Deal“ tak pre ne predstavuje relatívne bezbolestné riešenie. „V čase, keď sa európska ekonomika dostáva z obdobia predĺženého pomalého rastu, musíme ukázať, že dokážeme spoločne účinne pracovať, aby sme vytvorili základ pre rast v ďalších rokoch,“ uvádza sa vo vyhlásení Európskej komisie.

Michal Mušák