Slovensko, SDKÚ a európsky kontext

Slovensko napísalo históriu. Splnil sa politický sen mnohých generácií u nás doma, ale najmä v Európe. Veľký slovenský politik Milan Hodža, ktorý videl Slovensko v spojenectve s európskymi národmi, zodvihol na Slovensku zástavu politickej idey, ktorú sme prevzali a priniesli ju do cieľa. Nebola to jednoduchá, dá sa povedať, že to bola strastiplná cesta. Boli aj omyly a na tej ceste boli aj ilúzie. Obete dvoch totalitných režimov. Utrpenie a zmarené ľudské osudy. Potom sloboda, ale aj blúdenie.

My, naša SDKÚ, politici, ktorí ju založili, a politické prúdy, ktoré sa v nej spojili, dnes môžeme s dobrým pocitom povedať, že máme za sebou veľký kus práce na tomto politickom diele. Na nás bola najväčšia ťarcha a zodpovednosť vyviesť Slovensko z medzinárodnej izolácie. Dúfam, že si pamätáme tie roky 1997 - 1998, ale aj to, čo nasledovalo po septembrových voľbách v roku 1998. My sme niesli najväčšiu ťarchu politickej a vládnej zodpovednosti v prístupovom procese. Niesli sme najväčšiu ťarchu zodpovednosti za veľakrát ťažké rozhodnutia, v ktorých sa formovala nová zahraničná politika Slovenska: politika, ktorá cíti spoluzodpovednosť aj za Európu, aj za vývoj vo

Zvládli sme to, lebo sme dôverovali ideálom, ktoré vyznávame, na základe ktorých sme zakladali našu politickú stranu. Zvládli sme to aj preto, lebo sme konali v prospech Slovenska a vždy v našej politickej agende, v našej politickej hierarchii bolo na prvom mieste Slovensko. Neboli by sme to zvládli, ak by sme neboli vnútorne silní. Nezvládli by sme to, ak by sme si nedôverovali počas celého predchádzajúceho volebného obdobia, aj pred voľbami. Ale zvládli sme to, pretože naše ciele boli

poctivé voči ľuďom,

voči Slovensku. Išli sme poctivo aj do minulých parlamentných volieb, hoci niektoré prieskumy verejnej mienky nám nedávali nijaké šance. Naše ciele poctivými zostávajú aj naďalej. Na tomto mieste sa vám chcem za to všetkým poďakovať. Za všetko, čo ste urobili pre Slovensko a pre SDKÚ.

Na pôde konferencie chcem pripomenúť, že sme tento rok ukotvili našu stranu v európskej politike, v Európskej ľudovej strane. Naša história, história SDKÚ, má vyše troch rokov. Za tento krátky čas sme sa stali rešpektovaným partnerom európskych konzervatívnych a ľudových strán. Partnerom, ktorého rešpektujú za naše postoje v časoch medzinárodných kríz, za našu vernosť reformám doma, za našu vernosť princípom demokracie a zodpovednosti na domácej pôde. Získali sme priateľov, s ktorými chceme presadzovať rovnaké hodnoty. A získali sme priateľov a partnerov aj na presadzovanie záujmov Slovenska na európskej politickej scéne. Budeme tieto väzby posilňovať v prospech záujmov Slovenska a presadzovania našich ideálov v európskej politike. Dovoľte mi oznámiť vám, že Slovenská demokratická a kresťanská únia privíta a bude hostiteľom popredných predstaviteľov európskych ľudových a konzervatívnych strán, predstaviteľov strán združených v Európskej ľudovej strane, v septembri v Bratislave na veľkej medzinárodnej konferencii.

Samozrejme, po vstupe Slovenska do EÚ je našou ambíciou, ambíciou SDKÚ, posilniť najsilnejšiu frakciu v Európskom parlamente. Voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia na deň presne o 11 mesiacov od dnešného dňa, bude SDKÚ považovať za jednu zo svojich najvážnejších politických a straníckych priorít. Naša politika nasmerovala Slovensko do Európy. A naša politika musí

byť prítomná

aj pri rozhodovaniach o jej budúcnosti v novom funkčnom období Európskeho parlamentu. Tieto voľby nebudú u nás voľbami o rozdelení politickej moci. Budeme rozhodovať o tom, aká politika bude reprezentovať Slovensko v Európe, nielen reprezentovať, ale aká reprezentácia bude presadzovať naše záujmy, naše videnia, naše hodnoty, naše priority. Chceme, aby to bola politika SDKÚ - politika, ktorá vyznáva princípy subsidiarity, solidarity a súdržnosti a ktorá reprezentuje patriotizmus, vlastenectvo. Ale voľby do Európskeho parlamentu rozhodnú aj o tom, či sa oslabia, alebo posilnia tieto princípy na celoeurópskej úrovni. Či zástupcovia Slovenska neposilnia tie tendencie a takú politiku, ktorá ohrozuje európsky projekt, a to je politika centralizmu a egoizmu, ale aj nacionalizmu, populizmu a neraz aj socializmu. To by sa v Európe nemalo stať. Namiesto centralizmu budeme stavať subsidiaritu, proti egoizmu budeme stavať solidaritu a proti nacionalizmu vlastenectvo a patriotizmus. Proti populizmu sa budeme presadzovať trpezlivým a poctivým hľadaním a presadzovaním pravdy. Proti socialistickým chiméram našou zodpovednosťou, iniciatívou a trpezlivosťou. Budeme presadzovať, aby EÚ

bola o ľuďoch

a ich potrebách. Bude dôležité nielen to, kto sedí v NR SR, ale bude nesmierne dôležité, aj pre Slovensko, aj pre Európu, kto bude sedieť v Európskom parlamente. SDKÚ chce takúto politiku presadzovať nielen na Slovensku, ale aj v Európskom parlamente. Osudy Slovenska a Európy sú spojené a posilnenie negatívnych politík by bolo proti záujmom tak Slovenska, ako aj Európy. Európsku zodpovednosť, zodpovednosť za vývoj na Slovensku bude mať vo voľbách do Európskeho parlamentu SDKÚ.

Tak, ako už bolo viackrát povedané, dnes je našou témou Slovensko v európskom kontexte. Slovensku sa bude dariť v európskom kontexte aj podľa toho, ako zvládne domáci politický kontext. A preto sa musím krátko zastaviť aj pri domácej politickej scéne. Iste si pamätáte, že Vladimír Mečiar sa vyhováral, že robí dobrú politiku doma, len ju nechápu v zahraničí. O nás zase hovorí, že máme vynikajúce echo v zahraničí, len to všetko nevieme zvládať doma. Aj jedno je švindeľ, aj druhé je švindeľ. Máme len takú reputáciu v zahraničí, akú robíme domácu politiku na Slovensku, akú robíme vnútornú politiku. A preto sa chcem pri tejto téme zastaviť. Sú politici a politické strany, ktoré založili svoju politiku na tom, že profitujú z problémov. Sú politické strany, ktoré postavili svoju politiku na vyvolávaní konfliktov, na politikárčení, dokonca až rozoštvávaní. V inom prípade je to populizmus, ktorý nedbá na skutočné záujmy vlasti. V ďalšom prípade osobné či skupinové záujmy.

Nikdy nesmieme spustiť z očí, že našou prvoradou hierarchiou je predovšetkým záujem Slovenska, až potom záujem politickej strany. Politika SDKÚ bola a zostane spojená so záujmami Slovenska. Budeme úspešní, keď sa nám podarí pre Slovensko urobiť užitočné veci. Keď budeme rozmýšľať, čo je najlepšie pre krajinu, a tak budeme konať, a neodradí nás, že to býva ťažké aj zložité. A hlavne, budeme úspešní, keď sa budeme dôsledne

držať mandátu,

ktorý nám dali voliči v parlamentných voľbách. Voliči nám dali pre toto volebné obdobie najväčší diel vládnej zodpovednosti. Znovu sme v pozícii, keď najpevnejšie držíme agendu vládneho programu. Znovu sme v pozícii, keď je našou zodpovednosťou pomenovať veci jasne, pravdivo a poctivo. Pravdivé a poctivé je povedať, že voliči nám dali mandát urobiť náš slovenský domov modernejším, efektívnejším, spravodlivejším, ekonomicky prosperujúcejším a perspektívnejším. Že očakávajú viac zahraničných investícií, nižšie dane z príjmov a nižšie odvody, viac pracovných príležitostí, dôchodkovú reformu, lepšie zdravotníctvo, výkonnejšie školstvo, viac spravodlivosti a, samozrejme, aj poriadku v justícii. Pravdivé a poctivé je povedať, že voliči si želali spojiť našu skúsenosť s novými nápadmi. Tak, ako sme im to ponúkli v našej kampani, spomeňte si, pred jeseňou minulého roku. Aby užitočné veci išli ľahšie, rýchlejšie, ale aj s novými impulzmi. Ale pravdivé a poctivé je povedať, že nové nápady a myšlienky, ktoré mali byť na úžitok Slovensku, sa zmenili na témy zástupné, a témy zástupné sa zmenili na prostriedok v mocenskom boji. Je pravdou, že volebné programy strán našej vládnej koalície mali veľa spoločných akcentov, ale tiež je pravdou, že žiadna zo strán vládnej koalície nemala vo svojom volebnom programe ani otázku interrupcií, ani otázky odluky cirkvi od štátu. Preto je pravdivé a poctivé povedať, že v otázke interrupcií nešlo a nejde o samotné interrupcie. A v téme odluky cirkvi od štátu už vôbec, ale vôbec nejde o cirkev.

Je čas jasne povedať, že vyťahovanie týchto otázok (a znovu aj prostredníctvom televízneho éteru) uvádza ľudí do omylu. Hanebne ich rozoštváva a podvádza. Stavia ich proti sebe, cirkev proti spoločnosti, jednu mimovládnu organizáciu proti druhej mimovládnej organizácii, jednu stranu proti inej strane. Myslím, že sa to dá vysvetliť jediným spôsobom: ako snahu o zmenu mocenských pomerov.

Pred minuloročnými parlamentnými voľbami sa v politike objavili, akože, nové tváre. Nezaťažené minulosťou ani privatizáciou, ani ničím iným. S ústami plnými reforiem. Reformnejších nebolo, len si spomeňte. Neprešiel ani rok a namiesto reforiem počúvame zástupné, umelo fabrikované témy. Témy, ktoré ľuďom nepomáhajú, iba ľudí otravujú. Toto sľubovali občanom nové tváre pred parlamentnými voľbami? Ale toto nie sú ani témy, ani politika SDKÚ. Našou politikou je a malo by zostať to, čo sme sľúbili našim voličom. Proti politikárčeniu staviame a budeme stavať plnenie nášho vládneho programu. Proti zástupným témam staviame a budeme

stavať reformy,

za ktoré si Slovensko získava rešpekt a ktoré našu vlasť urobia úspešnou, samozrejme, aj v európskom kontexte. Proti snahe zmeniť mocenské pomery staviame a budeme stavať dodržiavanie koaličných pravidiel, koaličnej dohody a predovšetkým rešpektovanie mandátu voličov. Náš odkaz je dnes jasný: nepoctivá hra nikomu šťastie ani úspech neprinesie. Nepriniesla ani Migašovi, nepriniesla ani Hamžíkovi a neprinesie ani tým, ktorí dnes zbytočne ľudí rozoštvávajú. Mylne sa nádejajú, že na tom budú krátkodobo profitovať politickými bodmi. Som si absolútne istý, že úspech prinesie iba poctivá, zodpovedná a férová práca a spolupráca, ktorej alfou a omegou je Slovensko a jeho občan. Politika SDKÚ je takouto politikou. Je politikou pre Slovensko a pre jeho občanov. Je to poctivé a zodpovedné presadenie reforiem, je to podpora aktivity, iniciatívy, je to politika poctivého a zodpovedného plnenia nášho vládneho programu.

Povedal som, že si ctíme mandát voličov. Ten mandát nasmeroval Slovensko do NATO, nasmeroval ho do EÚ. V máji na budúci rok sa Slovensko stane členom EÚ, približne v rovnakom čase aj členom NATO.

Som nesmierne rád, že takáto veta alebo takéto konštatovanie znie dnes už celkom samozrejme. Ale zároveň dnes stojíme pred viacerými otázkami, na ktoré také samozrejmé odpovede ešte nepoznáme. Je našou povinnosťou si tieto otázky klásť, je našou zodpovednosťou tieto témy otvárať, je našou úlohou hľadať na ne odpovede.

Po prvé, musíme sa pýtať: aké Slovensko vlastne do EÚ vstupuje, aká je jeho dnešná tvár? Na Slovensku sa za posledné roky mnohé zmenilo. A aj preto je dnes Slovensko oveľa sebavedomejšie než bývalo. Cítime, že sa na Slovensku rodí nové vlastenectvo. Patriotizmus, ktorý sa opiera o to, čo sme dokázali sami, vlastnými silami, vlastným úsilím, čo všetko dokázali občania našej vlasti za niekoľko málo rokov.

Myslím si, že sa pre Slovensko a jeho občanov začína nová epocha

vnímania seba

samých, vlastnej identity. Kým dosiaľ sme ju zakladali na vymedzovaní sa voči iným, dnes dozrievame k tomu, aby sme našu identitu stavali na tom, v čom sme jedineční, na tom, čo sme dokázali a, samozrejme, na našom vlastnom vklade. A to je čosi, čo bude v čase nášho začleňovania sa do veľkej únie európskych štátov nesmierne potrebné. Ale musíme si klásť aj ďalšie otázky. Otázky, ktoré smerujú do budúcnosti:

- Ako obstáť v ťažkej konkurencii?

- Čím môže Slovensko obohatiť budúcu Európu?

- Ako využiť príležitosť, ktorá sa nám otvára v podobe príslušnosti k spoločenstvu európskych krajín?

- Akých ľudí potrebujeme na to, aby nás v EÚ a jej štruktúrach reprezentovali?

Náš prínos, prínos Slovenska, vidím v špecifickej historickej skúsenosti. Táto skúsenosť nám totiž nedovolí podľahnúť falošným zvodom rovnostárstva. Odrádza nás od pokusov zdaňovať iniciatívu jedných, aby iní mali úrodu, a to aj bez snahy niečo pre tú úrodu urobiť. Táto skúsenosť sa premietla v politickom programe SDKÚ, prináša ovocie Slovensku a pomaly, ako počúvate a čítate, sa stáva inšpiráciou aj pre iných v zahraničí. Na rozdiel od našich ekonomicky vyspelých bohatých európskych susedov netrpíme ilúziou udržateľnosti blahobytu. Bariéry na zavedenie rozumných pravidiel sú u nás menšie. Možno je to tak preto, lebo našich ľudí bezprácne koláče ešte nemali kedy rozmaznať. Všetci vidíme, čo znamenalo žiť na dlh pre ďalšie generácie a azda je to tak aj preto, že sme ešte nezabudli, čo je to jednoducho zodpovedne gazdovať.

Len nedávno sme boli svedkami odporu Rakúšanov. Desaťtisíce, státisíce Rakúšanov a státisíce Francúzov demonštrovali proti opatreniam, ktoré ich vlády už nemôžu jednoducho po desaťročia takéhoto vývoja odkladať. Naša daňová, dôchodková, ale aj sociálna reforma ukazujú, čo bude nevyhnutne musieť prísť aj inde, aj v krajinách, ku ktorým sme v minulosti vzhliadali. Máme šancu, aby to naši ľudia pochopili rýchlejšie, aby sme skôr ťažili z atraktívnosti a konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia u nás. A myslím si, že táto šanca, potenciál, o ktorom hovorím, je najviac ukotvený v ľuďoch. V ich flexibilite, záujme pracovať na sebe, v silnej motivácii ku hľadaniu nových ciest. Možno je to aj z núdze cnosť, alebo výhoda zaostávania po desaťročiach komunizmu, alebo aj

nedostatok zdrojov,

alebo to môžeme povedať aj tak, že motivovať môže jednoducho nedostatok zdrojov. Aj to môže motivovať k tvorivosti, k vyvíjaniu vlastných riešení. Ale to podstatné je, aby sme si dynamiku a živosť udržali. Uchovávajme si túto schopnosť, veďme k nej budúce generácie aj potom, keď sa nám bude žiť ľahšie, a my budeme mať pocit väčšieho dostatku. Myslím si, že aj túto historickú skúsenosť, aj tieto vlastnosti môže Slovensko už dnes jasne ponúknuť. Ale mnohému sa musíme ešte naučiť. A to nezariadi ani vláda, ani parlament, ani zákony, ani reformy. Napriek tomu o tom musíme hovoriť na pôde politickej strany, aby sme povzbudzovali diskusiu, to lepšie, čo má a čo potrebuje naša vlasť.

Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme čoraz viac kládli na stôl aj otázku, ako kultivovať prístup človeka k človeku. Aj v robote, ale aj doma, na verejnosti, v službách. A potom je tu ešte ďalšia zaujímavá otázka. Otázka nášho sebavedomia. Ešte stále sa mi vidí, že sme viac zakríknutí ako opodstatnene a zdravo sebavedomí. Všimnite si, koľko ľudí u nás doma propaguje teóriu, že nám na Slovensku sa azda ani nemôže nič poriadne podariť. Že keď sa aj do niečoho pustíme, iste to pokazíme. Ruka v ruke s tým ide neschopnosť a nechuť uvedomiť si úspech. Schopnosť potešiť sa z úspechu. Veľmi by som si prial, aby sme sa v tomto smere dokázali zmeniť. Ešte nedávno sme snívali o aliancii, o EÚ. Dnes, ako keby sme sa nevedeli ani potešiť, ani povzbudiť. Mali sme

obrovský rešpekt

z Braniska. Všetci sme tu prechádzali tunelom cez Branisko. Všetko vieme iba ofrflať. Aj ja viem, že sme to chceli stihnúť skôr, urobiť lacnejšie, ale médiá sú plné iba frflania. Pritom je to prvý diaľničný tunel. Budovaný našimi projektantmi, našimi baníkmi, našimi stavbármi. A nevieme sa povzbudiť. Vieme ofrflať len to, čo je negatívne. A sám dobre viem, že popri pozitívnych veciach sa objavujú negatívne. Ale čoho je viac? O čo sa môžeme oprieť? Prečo sa nevieme na to v pozitívnom pozrieť? Je mi úplne jasné, že nevstupujeme do Európy nijako dokonalí. Je mi jasné aj to, že prichádzame schopní počúvať, učiť sa, otvorení poznaniu. Aj takíto by sme mali vstupovať do Európskej únie. Máme príležitosť, no o tom, ako ju budeme schopní zužitkovať, rozhodnú v prvom rade ľudia. Ľudia u nás doma, v obciach, regiónoch, vo firmách a, samozrejme, aj v tej najvyššej politike.

Ale v prvých šíkoch budú stáť tí, ktorí budú Slovensko reprezentovať priamo v európskych inštitúciách, najmä v Európskom parlamente a v Európskej komisii. Už som hovoril o tom, akú politiku chce presadzovať a reprezentovať SDKÚ na európskej scéne. Chcem naznačiť aj to, kto a ako by mal takúto politiku reprezentovať. SDKÚ bola a je lídrom integračných procesov na Slovensku a bude sa preto uchádzať o najväčší diel zodpovednosti za to, akých vyslancov bude mať Slovensko na týchto postoch. Chceme pre voľby do Európskeho parlamentu ponúknuť tú

najlepšiu zostavu,

„toptím“, ktorý si zaslúži uznanie a dôveru nielen u tých, ktorí nám dali hlasy v parlamentných voľbách. Chceme ponúknuť najpovolanejšiu osobu aj na post komisára Európskej komisie. Myslíme si, že to musí byť človek s medzinárodným uznaním a celoeurópskymi skúsenosťami. Človek s nadhľadom nad fungovaním bruselskej mašinérie a s dostatočnou razanciou a odvahou presadiť v nej nový, manažérsky duch. Hovoril som o tom, aké Slovensko vidím stáť na prahu Európy. A také, sebavedomé, moderné Slovensko, plné novej energie a vitality, by mal reprezentovať človek, ktorý bude stelesnením týchto hodnôt a ktorého dnes predstavíme verejnosti.

Dnes budeme diskutovať a prijmeme vyhlásenie SDKÚ k základným princípom fungovania EÚ. Je to dokument jasný, konkrétny a zrozumiteľný. Definuje našu politickú líniu v tejto veci. EÚ by však nemala byť iba o spoločnom trhu, o inštitúciách, spoločných politikách. EÚ by mala byť predovšetkým prostriedkom na lepší život ľudí a na ďalší mierový vývoj na našom kontinente. Európska únia by mala byť významným prostriedkom na posilňovanie mieru na čoraz širšej časti sveta. Vstup do EÚ vnímam pre Slovensko ako skvelú príležitosť na uvedomenie si novej, ďalšej identity, identity Európana. Rovnako, ako keď človek dospieva, so založením rodiny, so vstupom do zamestnania, každý z nás v priebehu života priberá novú identitu a zodpovednosť. Ostáva sám sebou, ale stáva sa zároveň zrelším a obohateným o ďalšie rozmery. Naším členstvom v EÚ vymieňame časť suverenity

malého štátu

za suverenitu väčšieho celku. Avšak nevzdávame sa ničoho z našej podstaty. Je iba na nás, ako si s touto novou identitou, ale najmä s novou príležitosťou, ktorá sa nazýva Európska únia, poradíme. Ako sa s našou novou pozíciou vyrovnáme, ako ju zužitkujeme. Budú to veľmi vážne témy, ktoré dajú odpoveď na otázku, či budeme mať dosť pokory, ale aj dosť silnej vôle ísť rovnako rýchlo ďalej aj v budúcnosti. Či dokážeme, tak ako v ostatných piatich rokoch, posúvať veci dopredu. Či nezastaneme na pol ceste a nestratíme dych. Či sa dokážeme ďalej mobilizovať v novej ére, ktorá je pred nami, a to najmenej s takou energiou, ako sme sa dokázali mobilizovať, keď sme o tejto ére iba snívali.

Som si istý, že SDKÚ takúto energiu má. Máme už skúsenosti, ukázali sme aj pokoru, ukázali sme schopnosť robiť politiku pre ľudí u nás doma, ukázali sme schopnosť načúvať, aj porozumieť, čo potrebuje naša vlasť, Slovensko, naši občania. Budeme sa usilovať takúto politiku robiť naďalej, nielen na Slovensku, ale aj v EÚ. V prospech mieru, slobody, prosperity a úžitku všetkých členských štátov. Začal som tým, že máme za sebou veľký kus práce. A skončím tým, že pripomeniem nám všetkým, že nemenej veľký kus práce máme pred sebou. Vážnej, ťažkej a zodpovednej. Ale tak, ako sme mali v minulosti výsledky, som si istý, že ich budeme mať aj v budúcnosti, že to spolu zvládneme, pretože ako všetci vieme, „modrá je dobrá“.

(Z prejavu predsedu vlády SR M. Dzurindu na konferencii Slovensko v európskom kontexte, Prešov, 12. júl 2003.)