Lákať budú najmä špičkových

Ako budú naši občania pracovať v krajinách Európskej únie?

Najdôležitejším nástrojom ochrany práva občana v EÚ je rovnosť. Aké podmienky teda budeme mať pri hľadaní zamestnania a práce v Európskej únii, keďže podľa viacerých prieskumov sa nádeje Slovákov uberajú práve týmto smerom? Len čo sa Slovenská republika stane súčasťou únie, budeme môcť cestovať za robotou bez obmedzenia po všetkých štátoch EÚ? Naopak, ktokoľvek z Európskej únie sa bude môcť uchádzať o zamestnanie v SR. Vyrieši teda európsky trh našu stále vysokú nezamestnanosť? A koho budú vlastne štáty únie ochotné zamestnať? Hoci únia stojí pevne na demokratických princípoch, ktoré dôsledne presadzuje, nemaľujeme si naše očakávania priveľmi ružovo? Rôzne diskriminačné prvky nájdeme aj tu a súdne spory sú tu rovnako dlhé ako u nás. Celé pracovnoprávne prostredie je tu však detailne prepracované, pretože Európa má vo všeobecnosti výrazné sociálne cítenie, keď vo väčšine prípadov sú zamestnanci oproti zamestnávateľom vo výhode. Podľa niektorých analytikov je práve toto jeden z rozhodujúcich dôvodov, prečo sa o prácu v únii zaujíma väčšina slovenských občanov v robotníckych profesiách, stredný zdravotnícky personál, zamestnanci v službách. Pravdou je, že európsky trh prinesie voľný pohyb pracovných síl, služieb, tovaru a kapitálu. Kedy však bude môcť občan Slovenskej republiky skutočne vyraziť za prácou do ktorejkoľvek krajiny a čo bude musieť splniť? Pracovať v krajinách, ktoré si nevyjednali prechodné obdobie, žiadny problém nebude. Medzi ne patrí Írsko, Veľká Británia, Holandsko, Dánsko a Švédsko. Do týchto štátov budú môcť občania SR po vstupe do Európskej únie vycestovať za lepším zárobkom ihneď. U niektorých si musíme počkať na uplynutie prechodného obdobia. Na druhej strane na občanov štátov EÚ sa po našom vstupe nebudú vzťahovať žiadne osobitné obmedzenia. Nepredpokladá sa však, že by mohli svojím zvýšeným záujmom ohroziť slovenský trh práce. Pokiaľ sa slovenský občan rozhodne pracovať v niektorej členskej krajine EÚ - a prácu si aj skutočne nájde, ako aj bývanie, bude v nej aj odvádzať sociálne poistenie podľa právnych predpisov príslušného členského štátu. Rovnakým spôsobom bude tiež poberať sociálne dávky vrátane nemocenskej, spôsob platby poistného sa stanoví podľa predpisov toho-ktorého štátu. Treba si však uvedomiť, že nezamestnanosť musia riešiť aj vyspelé európske ekonomiky, a tak aj keď si prácu nájdete, môžete o ňu prísť. Podľa právnych noriem v prípade, že slovenský občan o zamestnanie v štáte EÚ príde, bude môcť zostať v danej krajine aj po strate práce. Musí však preukázať, že on ani jeho rodina sa nestanú príťažou sociálnych systémov, že sú zdravotne poistení voči všetkých rizikám. Podporu v nezamestnanosti bude potom dostávať v krajine, kde naposledy vykonával zamestnanie, podľa pravidiel tejto krajiny. Po jednom mesiaci ako registrovaný nezamestnaný si môže hľadať prácu v inom štáte, kam mu bude po obdobie maximálne troch mesiacov zasielané hmotné zabezpečenie v nezamestnanosti.

Mnoho ekonomických odborníkov považuje pružnejšiu pracovnú silu za rozhodujúci predpoklad ekonomickej vyspelosti. Podľa niektorých zahraničných analytikov však ani trh únie nie je dostatočne pripravený na zvýšený záujem uchádzačov o prácu z pristupujúcich krajín. Samotná únia má v poslednom čase dosť problémov s vlastným trhom práce a so sociálnou sférou. Pritom od nových štátov očakáva, že súčasnú krízu pomôžu vyriešiť, ale pritom ich vníma podozrievavo, pretože chudoba väčšiny z nich ohrozuje dnešné bohatstvo a nároky členských štátov. Je pochopiteľné, že členské štáty budú mať záujem prilákať lepšími podmienkami predovšetkým špičkovú pracovnú silu, špecialistov vo svojom odbore. Žiaľ, väčšina našich uchádzačov bude iba lacnou pracovnou silou.

Eleonóra Bujačková