Odysea vesmírnej stanice

Rusi udržiavajú pri živote dôležitý projekt

Budova zložená z viacerých komponentov. 51 metrov dĺžka, 72 metrov šírka, 27 metrov výška. Váha 116 ton. To, čo v pozemských rozmeroch predstavuje už úctyhodné rozmery, vo vesmíre je ako zrnkom prachu. Ale je to zatiaľ najkomplexnejšie, najmodernejšie a najúčelnejšie „monštrum z kovu a plastov“, ktoré ľudia postavili vo vesmíre. Vlastne stále stavajú. Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), ktorá nám krúži nad hlavami vo výške asi 370 km. Medzinárodný predsunutý post ľudstva vo vesmíre, keďže sa na tomto grandióznom projekte podieľa 16 štátov. V novembri 2002 ISS oslávila dva roky existencie. Dodnes stanicu navštívilo 117 astronautov zo šiestich štátov sveta, ktorí tam strávili takmer 1000 dní (996), z toho veľa desiatok hodín v otvorenom kozme pri inštalácii užitočných povrchových zariadení a vedeckých pokusoch. Z nich boli dvaja turisti - jeden Američan a jeden Juhoafričan -, ktorí si za vesmírny pohľad na Zem zaplatili po 20 miliónov USD.

ISS je však nielen projekt ľudskej hrdosti a snaživosti, ale aj projekt finančne veľmi náročný. Už teraz je jasné, že dokončenie a sprevádzkovanie ISS naplánované na rok 2006 si nevyžiada predpokladaných 60 miliárd USD, ale možno až 95 miliárd. Pravda, ak sa budovanie stanice vôbec dokončí. Lebo človek mieni, a okolnosti menia... Tohtoročný februárový tragický koniec amerického raketoplánu Columbia so sedemčlennou posádkou totiž na neurčitý čas „zmrazil“ americké lietanie do vesmíru, čím sa jediným spojivom medzi ISS a matičkou Zemou stal ruský vesmírny program s ich loďami Progres a Sojuz. A Rusi zasa trpia na finančné suchoty. Začiatkom februára tohto roka Rusi najskôr oznámili, že prerušujú komerčné lety do vesmíru, lebo prioritou je teraz výmena a obhospodarovanie posádok na ISS ako novodobá turistika. Zlá správa pre poľského milionára Leszeka Czameckiho, amerického speváka Lancea Bassa či futbalovú megahviezdu Davida Beckhama, ktorí vážne či menej vážne prejavili záujem o pobyt na ISS. V ten istý čas aj Európska vesmírna agentúra oznámila, že možno odloží odlet európskeho modulu vesmírneho laboratória, ktorý sa má stať súčasťou ISS. O tri týždne neskôr prišla správa, že vďaka krízovému stavu (nelietaniu amerických rakiet, a tým aj slabšiemu prísunu materiálu a potravín) sa na ISS zredukuje medzinárodná posádka z troch ľudí na dvoch. Stalo sa. Od konca apríla na šesťmesačnej misii na ISS je rusko-americký tandem Jurij Maľčenko - Edward Lu. Pôvodným zámerom však bolo, že už v tomto štádiu vybudovania ISS tam bude pôsobiť šesť- až sedemčlenný tím vedcov-kozmonautov. Nie sú peniaze. A teraz už ani možnosti.

Avšak svitá ne lepšie časy, lebo koncom minulého týždňa ruská strana potvrdila, že na budúci rok na ISS vyšle dve pilotované kozmické lode (Sojuz) s ľudskou posádkou a päť bezposádkových nákladných automatických lodí (Progress), pričom tohto roku musia vykonať ešte tri lety. Minimum letov na udržanie životnosti ISS. Ruské obavy, že ak USA neobnovia najneskôr na budúci rok svoje lety, projekt ISS bude vážne ohrozený, Američania vyvracajú optimistickým tvrdením, že možno už na jeseň tohto roka pošlú svoj ďalší raketoplán do vesmíru. Zo syndrómu Columbia sa už spamätali, doanalyzovali príčiny havárie a zlyhania ľudského faktora a teraz, opäť poučení, chcú pokračovať v začatej úlohe. Ešte viac nadšenia a dôvery vo vlastné sily prejavuje americká firma Space Adventures, ktorá pred mesiacom vyhlásila, že v spolupráci s Rusmi pripravia prvý, čisto súkromný let na ISS. Za 20 mil. USD. Už o dva roky. Môžete začať šetriť...

Iaromír Novák